Minister zahraničia varoval pred hybridnými hrozbami, premiér Fico odsúdil korupciu. V ére hoaxov a navyše okolo prvého apríla čitateľ aj spozornie.
Jedno sa povie na konferencii OECD či summite NATO, iné doma, kde aj vysokí predstavitelia štátu predsa len občas chodia v teplákoch, nadávajú médiám a pred opozíciou aj buchnú päsťou po stole. Nechceme robiť módnu políciu a tvrdiť, že Lajčák a Fico by mali mať nonstop kvet v klope a nohy oholené, ale akési priblíženie slov tam a činov tu sa žiada.

Počuli sme postupne, že protischránkový zákon (načas) odstaví Váhostav, že Bašternák II nehrozí. Že zverejňovanie zmlúv by malo pozdvihnúť záhyby obchodu so štátom a elektronické trhovisko vpustiť oči do obstarávania. Fajn, odfajknuté.
Zároveň však tušíme, a možno to vedeli aj v radoch cteného parížskeho publika, že darmo napríklad ochrana oznamovateľov na papieri, ak je ten, čo zahvízdal, hneď v podozrení, že komusi robí užitočného idota.
Keď totiž vystúpila Hlávková, hneď to bolo prehlásené za „hnusný útok na slovenské predsedníctvo“. A to nemala po boku tváre z opozičných strán, ale Transparency International. Organizácia dôsledne kritizovala krížom-krážom nielen jedným Smerom, takže ju nemožno zrušiť obľúbeným bonmotom, že za všetkým hľadaj Grendela.