Británia potrebuje od svojich partnerov počúvať, aká je výnimočná

Autor je analytik think-tanku European Alternatives

Termín „zvláštny vzťah“ je kľúčový v britskej verejnej diskusii, odkedy ho Churchill použil v 40. rokoch minulého storočia, aby opísal vzťah medzi Veľkou Britániou a jej Spoločenstvom národov (Commonwealthom) a aby vybudoval podporu pre vstup USA do druhej svetovej vojny.

Tak ako väčšinu rétoriky druhej svetovej vojny, aj túto churchillovskú frázu si znovu privlastnila súčasná britská konzervatívna strana v snahe nanovo opísať vzťah Británie s Európskou úniou.

Sme takí špeciálni

Vo februári 2016 tvrdil David Cameron, že zabezpečil „zvláštny štatút“ pre Spojené kráľovstvo v rámci EÚ, ak ľudia budú hlasovať za zotrvanie. Premiérka Theresa Mayová napísala 29. marca 2017 vo formálnom liste prezidentovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, že Spojené kráľovstvo odchádza z Európskej únie, ale usiluje o „zvláštny vzťah“.

Theresa Mayová robí tieto zbližovacie pokusy s Úniou dva mesiace po tom, ako sa ako prvá zahraničná líderka stretla s Donaldom Trumpom a opätovne potvrdila tento zvláštny vzťah.

Británia sa zjavne snaží znásobiť svoje zvláštne vzťahy, hoci toto naznačuje, že v istej chvíli takto prestanú byť zvláštne, a panuje podozrenie, že Spojené kráľovstvo považuje samo seba za zvláštne – alebo to potrebuje počuť od partnerov a zvyšku sveta. Možno práve toto má znamenať „globálna Británia“ – evidentne vízia tejto krajiny po brexite: Británia oslavovaná po celom svete.

Priveľa trhlín

Skutočnosťou je, že brexitová Británia pácha značné škody na svojom medzinárodnom postavení. K týmto krokom patria odmietnutie zaručiť práva európskych občanov žijúcich v Británii a značný nárast v zločinoch z nenávisti a rasistických rečiach od brexitovej kampane, skôr rozdúchavané ako zmierňované vládou; zrušenie predchádzajúcich prísľubov privítať detských utečencov; postavenie múru proti imigrácii v Calais (Donald Trump o múre doteraz len rozprával, Británia už jeden postavila).

Theresa Mayová vyslovuje a opakuje sebadeštruktívne nemorálne hrozby o zastavení vojenskej a bezpečnostnej spolupráce s EÚ, ak budúci obchodný vzťah nebude podľa jej gusta. Čoraz viac britských občanov, hlboko nesúhlasiacich s líniou vlády a s jej nepopierateľnou podporou v istých skupinách obyvateľstva, tvrdí, že sa hanbia, že sú Briti.

A navyše, ako úplný opak „opätovného prevzatia moci“ – jedného z hlavných sľubov kampane za vystúpenie z Únie – bezprostredné následky hlasovania o brexite sú všetky o strate moci: Británia je v mimoriadne slabej vyjednávacej pozícii voči EÚ 27, s prísnym dvojročným termínom na dohodnutie podmienok odchodu; a po tomto odchode nebude mať slovo pri rozhodovaní o pravidlách a obchodných dohodách na svojom najväčšom trhu.

Britská vláda hrozí, že zmení krajinu na raj korporátnej dane, čo iste nie je typom „moci“ nad vlastnou budúcnosťou, o aký by britskí voliči mohli mať záujem.