Autor je psychológ a pedagóg, spolupracoval na koncepciách transformácie školského systému Duch školy, Konštantín a Milénium.
Akoby s odmäkom snehu v Alpách sa roztápali aj zábrany tvorby nových vízií slovenského školstva. Dá sa len predpokladať, že nejde o odmäk mozgov, ale o novú miazgu, ktorú pociťujú takmer všetci tí, ktorí chodili do školy a riešia svoju frustráciu návrhmi na reformu školstva.
Čo Slovák, to reforma
“Len pre zaujímavosť – minister Čaplovič absolútne ignoroval reformu Milénium, minister Draxler sa dokonca vyjadril, že nevie, čo to je. Ďalší ministri považovali asi za svoju retardáciu, keby sa vrátili k predchádzajúcim myšlienkam.
„
A tak, keď to zosumarizujeme, za ostatných pár mesiacov vznikla prvá vízia reformy školstva niekedy v jeseni minulého roka, potom prišiel v novom roku Akčný plán, program, ktorý mal aj nemal spoločné znaky s reformou Učiace sa Slovensko I. Nato v posledných dňoch prišlo veľké slohové cvičenie, pre učiteľov alibistické milé vyjadrenie na 226 stranách, ktoré možno nazvať Učiace sa Slovensko II., a o niekoľko týždňov po diskusii sa dá predpokladať, že vyjde Učiace sa Slovensko III.
To ale nie je všetko. Kto sa chce zamotať do pavučiny reformátorov, má k dispozícii návrh autorov „To dá rozum“ z dielne Mikloša a kol., okrem toho v televízii s veľkou pompou predstavil svoju reformu SAS o dvadsiatich krokoch vraj ihneď realizovateľných v školstve a Obyčajní ľudia tiež nespia...
Zaujímavo brzdiaca celú snahu reformátorov školstva je myšlienka šéfa školského výboru v parlamente, že najprv treba urobiť analýzu súčasného stavu a ekonomické prepočty, čo potom vedie k tomu, že za najbližší rok či dva sa nedá očakávať rozsiahla reforma školstva.
K tomu treba pridať snahy odborárov starých, nových a iných organizácií a komôr a ich predstavy najmä v oblasti financovanie a učiteľa. Pre vysoké školy je celý rad ďalších reformných snáh, napr. Za živé univerzity a návrhy Rektorskej konferencie, vysokých škôl, a potom je celý rad solitérov so svojimi víziami.
Čo na to Plavčan a vláda
Pomaly každý, kto chodil do školy, má svoju víziu reformy. Orientáciu v záplave snáh komplikujú nielen správy PISA, ale aj správy Štátnej školskej inšpekcie a jej diagnóza tzv. zlých učiteľov (odhadom 10 – 20 percent) a iné perličky z tejto správy, ktoré si vyžadujú analýzu.
Hodno by bolo poznať, aké je stanovisko ministra školstva, ktorý naznačil, že nemá svoj názor na megareformu, vraj to povedia kaviarenskí bratislavskí poradcovia. A ešte, čo je znepokojujúce, vláda SR tiež nemá názor, či podporovať „túto“ nejasnú reformu, alebo nie.
Podniká kroky nezávisle od názorov reformátorov, napr. zavedie hodiny dejepisu extrémizmu, pracovnú výchovu, duálne vzdelávanie bez zabezpečenia materiálnych podmienok a tak ďalej.
Z tohto zmätku, čo chceme a nechceme, môže mať najväčšiu radosť minister financií. Rozpočet na tento rok je hotový a ZMOS nebude financovať to, čo si reformátori prajú. Príprava rozpočtu bude v auguste až septembri tohto roka a pri tejto „rýchlosti“ diskusií a tvorení komisií a expertov, návrh, ktorý by bol vhodný do zákonov a do rozpočtu, sa neukáže ani v rozpočte roku 2018.
Taká je skutočnosť záplav reforiem na Slovensku. Prečo došlo k tejto kríze reforiem na Slovensku, je jedna otázka a druhou je, akou cestou sa dostať z nej.
