Autor je spisovateľ
Ak v niekom ešte tlela nádej, že naši volení reprezentanti majú trocha kultúry, dnes možno len smutne konštatovať, že každý ďalší deň zatláča túto nádej hlbšie a hlbšie do hrobu.
Jednoduchá vrstva slovenskej spoločnosti vyžaduje od svojho reprezentanta dve protichodné vlastnosti – po prvé, mal by byť chudobný a skromný, aby ich neprevyšoval, aby bolo jasné, že je jeden z nich.
“Prezident by sa mal hlásiť k svojej dvojplatničke, svojmu rýchliku druhej triedy, mal by povzbudiť sprievodcu, troch-štyroch cestujúcich a večer stihnúť vernisáž svojich obrazov, spomienok, kníh, poľovačku, prosto, niečo svoje.
„
Po druhé, mal by byť bohatý, aby preukázal, že bohatstvo je dosiahnuteľné každému, a tiež aby budil rešpekt, pretože chudobný občan ho spravidla nevzbudí.
Lavírovať v protichodných očakávaniach jednoduchého voliča nie je ľahké, ale majstrom politiky nič nie je cudzie. Sú si vedomí, že brnknutie správnym smerom prináša body, nuž hor´ sa do práce.
Svojho času bodoval prezident Schuster svojou známou dvojplatničkou. Predstava, že prezident si ako na týždňovke po večeroch kuchtí sáčkovú polievku, bola neodolateľná a nepremožiteľná, veď bol jedným z nás, dlhoročných týždňovkárov.
