Bol z našej dediny. Mal asi 16 rokov. Pred pár dňami ho priviezli. Hodili ho do dvora domu jeho rodiny. Rozpleskol sa ako kus mäsa. Bol strašne zmlátený, akoby vôbec nemal kosti, tak bolo jeho telo zúbožené. Rodičia vybehli von. Oni im povedali, nech ho sami zabijú. Zatiaľ to neurobili. Ten chlapec sa už asi nikdy nepreberie. Možno je to tak lepšie. Vlastne asi by mu pomohli, keby ho zabili. Pretože aj keby sa náhodou z tohto vylízal, ako homosexuál v Čečensku nemá veľkú šancu na prežitie.
Takýto zápis sa objavil pred niekoľkými dňami na ruskej sociálnej sieti VKontakte. Začína sa slovami: „Salam alejkum všetkým“.
A pokračuje: „Nemyslel som si, že sem ešte niečo napíšem. Ak odhalia jediného z nás, pôjdu po stope a dostanú všetkých. Stačí, aby jedného zobrali, a budú ho mučiť tak dlho, kým neprezradí ostatných. Aj mňa. Ale chcem vás všetkých varovať. Aj tu sú teraz časté provokácie. Chcú nás odhaliť!“
Autor má na mysli ľudí s netradičnou sexuálnou orientáciou. A dodáva: „Teraz chápem, prečo som nenašiel ani jednu obeť takejto provokácie. Tí ľudia sú mŕtvi.“
“V Čečensku sa stále dodržiava starý zvyk. Hovorí sa mu vražda zo cti. Brat, alebo otec dievčaťa, ktoré pošpinilo rodinu, keď sa oddalo milému pred svadbou, môže hriešnicu zabiť a žiadny čečenský súd sa tým nebude zaoberať. Popravu homosexuála teda často vykoná vlastná rodina – má na to podľa tradície právo. Hanba je horšia ako smrť.
„
Znie to ako detektívka s prvkami hororu. V Čečensku sa začali honby na homosexuálov. Riadené vodcom tejto ruskej kaukazskej republiky, Ramzanom Kadyrovom, priateľom ruského prezidenta Vladimira Putina. Celá kauza však nie je zďaleka taká čiernobiela, ako na prvý pohľad vyzerá.
Čečensko je tradičná, vysoko patriarchálna spoločnosť a importovať sem cez noc „západný pokrok“ v podobe práv sexuálnych menšín je trochu pochabé. Moja mnohoročná skúsenosť so spolužitím s moslimami a životom v tradičných komunitách mi velí „netlačiť na pílu“. Neradno zahaleným ženám strhávať burky a nútiť im minisukne, ani trvať na tom, že každý má právo vybrať si partnera akéhokoľvek pohlavia, žiť s ním a chodiť s ním po ulici držiac sa za ruky.
Tragédia, ktorá postihla čečenských gayov, sa začala práve takým pokusom o implantáciu pokroku do „zaostalej“ čečenskej komunity za každú cenu. Aj tú najvyššiu.
Gay-parády na Kaukaze?
Priznám sa bez mučenia, nemám rada Nikolaja Alexejeva, jedného z vodcov projektu Gay Russia, ktorý je za životy svojich stúpencov na severnom Kaukaze teraz jednoznačne zodpovedný.
Začiatkom marca sa aktivisti skupiny Gay Russia rozhodli, že v rámci boja za svoje práva v Rusku, kde zákon zakazuje propagáciu homosexuality, usporiadajú sériu verejných podujatí.
Najlepšie tzv. gay-parády. Pochody, na ktorých nahlúplym ruským spoluobčanom ukážu, čo to je byť slobodný a homosexuál k tomu.
Ak by si na demonštráciu svojej sexuálnej orientácie vybrali veľké ruské mestá, kde je miera tolerancie v porovnaní so západnou Európou síce mizivá, ale ešte vždy zásadne vyššia, ako na moslimskom Kaukaze, neostávalo by nič iné ako im držať palce a podporovať ich, keď idú sami so svoju kožou na trh. Lenže toto nebola ich koža a nešlo ani tak o trh, ako o bitúnok.
Alexejev podal žiadosť o povolenie vykonať akciu s homosexuálnou tematikou v štyroch mestách severného Kaukazu. Niežeby sa na pochodoch chcel sám zúčastniť, navyše vedel, že ich v tomto regióne nikto nepovolí, ale aj odmietnutie ponúkalo veľké možnosti.
Žiadosť doputovala najskôr na administratívu mesta Nalčik, hlavného mesta Kabardino-balkarskej republiky. Tam ju úradníci zamietli s tým, že je v rozpore s „tradičnými hodnotami“. Rovnako zareagovala 9. marca radnica v Čerkesku a 10. marca aj vo Stavropoli a Majkope.
Žaloby ako živnosť
Alexejev bol spokojný. Za posledné roky sa vodca Gay Russia naučil nepriazne úradov skvele využívať. Tvrdí, že podávaním žiadostí stále dokola bojuje za práva homosexuálov. Či už si to želajú, alebo nie. Vedel, že aj keby akciu akoby zázrakom úrady povolili, nekonala by sa pre nezáujem, to však neprekáža. Cieľ je totiž trochu iný, ako by sa mohlo zdať.
