Autor bol predsedom vlády SR v rokoch 1998 – 2006 a ministrom zahraničných vecí v rokoch 2010 – 2012, je prezidentom Centra pre európske štúdiá
V Európe sa začalo hovoriť o viacrýchlostnej Európskej únii. Nikto zatiaľ presne nepovedal, čoho všetkého sa to bude týkať, ako presne to bude vyzerať, ale všetci vieme jedno: tak ako dosiaľ to v EÚ pokračovať nemôže. Lebo žiadne pokračovanie nebude.
EÚ potrebuje prijímať vážne rozhodnutia. Reagovať na výzvy (brexit, novú administratívu v USA, rastúci „záujem“ Afričanov o Európu), ale aj hrozby (rýchlo zbrojaca Čína, rozorvané a nervózne Rusko, narastajúca autokracia v Turecku, nacionalizmus na západnom Balkáne) či prirodzený vývoj (globalizácia, štvrtá priemyselná revolúcia).
EÚ potrebuje byť v kľúčových témach jednotná a akcieschopná. Inak nebude mať rešpekt, ale ani silu brániť svoje hodnoty a presadzovať svoje záujmy.
Dve veľké štvorky
Na prvé jasné signály o tom, že viacrýchlostná EÚ je reálnou alternatívou ďalšieho smerovania EÚ, reagujú jednotlivé krajiny rôzne.
“Fico bol vždy oportunistom a takým aj zostal. Pamätáme si, ako ľudí odhováral od integrácie Slovenska do EÚ a od účasti na blížiacom sa referende početnými bilbordmi, ktoré hlásali: Do EÚ áno, ale nie s holými zadkami. Teraz Fico hlása: Chceme byť za každú cenu medzi najlepšími, ale z koláča si budeme vyberať len čerešničky.
„
Na dvoch póloch stoja dve „veľké štvorky“: veľká štvorka (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko) na jednom, Visegrádska štvorka na druhom.
Kým veľká štvorka začiatkom marca na schôdzke vo Versailles deklarovala jednotu v presadzovaní viacrýchlostnej Európy, Visegrádska štvorka je zaskočená a verbálne vajatá.
Najjasnejšie sa vyjadrili premiéri Maďarska a Slovenska: Maďarsko je proti viacrýchlostnej EÚ, zatiaľ čo Slovensko chce byť za každú cenu v prvej línii zrýchľujúcej sa Európy.
Som presvedčený, že pre Slovensko je lepšou, ba povedal by som až existenčnou voľbou udržať sa v kruhu krajín s najužšou spoluprácou. Zostať medzi štátmi, ktoré okolo veľkej štvorky budú hľadať a presadzovať potrebné riešenia.
Problém však vidím v tom, že keď pôjde do tuhého, nikto sa nás nemusí pýtať, či chceme, alebo nechceme hrať najsilnejšiu európsku extraligu.
Slovenský návrh si nik nevšimol
Za nás všetkých hovoria a budú hovoriť predovšetkým naše skutky a naše správanie. Naše schopnosti a ochota prispievať k riešeniam a tiež k znášaniu nákladov týchto riešení.
A tu má Slovensko s vládou Roberta Fica veľký problém. V súčasnosti je omnoho viac odstredivým než zjednocujúcim, spolupracujúcim a vzájomne výhodné riešenia hľadajúcim prvkom znovu zjednotenej Európy.
Reakcia Fica na povinné kvóty imigrantov sa sprvu dala chápať. Prišlo to náhle, podľa všetkého bez náležitých konzultácií vopred, „direktívne“.
