ktorého krúži európska tradícia." Ďalej pán Bělohradský hovorí o hrozbe, ak priveľká autorita osobnosti alebo inštitúcie spôsobí, že človek vidí to, čo autorita hovorí, a nie to, čo v skutočnosti je - takto by sme však mohli pokračovať, ak by nám išlo o súčasnú vládnu koalíciu a jej predstavy o tom, že treba zmeniť agentúru, aby Západ (a prenesene aj slovenský volič, na toho však máme STV) videl to, čo pán Mečiar chce, aby videl, a nie to, čo reálne v skutočnosti je a čo deštruktívne pôsobí na učiteľa a lekára a mladú rodinu a odborára a policajta a štátneho úradníka...
Nie o tom však má byť reč - Slovenská demokratická koalícia má "konečne" aj svojho hovorcu. Asi aj preto, že mediálna presvedčivosť jednotlivých strán SDK nepatrila k ich silným stránkam (čo platí aj o predsedoch strán SDK), stal sa hovorcom, "silným" či "účelným", podpredseda KDH M. Dzurinda. Od hovorcu SDK sa očakáva, že samostatným vystupovaním v súlade s programovými dokumentami SDK, reakciami na aktuálne otázky a koordináciou styku SDK s médiami bude schopný zužitkovať nesporné prednosti, aké členské základne, sympatizanti a v neposlednom rade aj vedenia jednotlivých strán SDK môžu ponúknuť verejnosti, teda voličom. Čo v konečnom dôsledku neznamená nič iné ako volebný úspech.
