Podozrivý z útoku v Petrohrade, mladý občan Kirgizska Akbarzhon Džalilov, možno naozaj konal sám. Ale viaceré indície naznačujú opak.
Bomby boli dve, a boli spojené jedným mobilným telefónom; druhá nálož, ktorá sa neodpálila a neskôr ju zneškodnili bezpečnostné sily, bola päťkrát silnejšia ako výbušnina vo vlaku metra.
Toto všetko svedčí o technologickej zručnosti atentátnika (či útočníkov). A také zručnosti predpokladajú organizovaný teroristický výcvik. Plánovanie útoku tiež nasvedčuje odbornej príprave. Výbušninu odpálili v strede vozňa a v tuneli, čo znásobilo jej silu.
Útok bol tiež načasovaný na stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina s bieloruským partnerom Alexandrom Lukašenkom v Petrohrade, čo zaručilo ešte väčšie mediálne pokrytie a pre Putina, tak často sa chváliaceho, možno aj trochu geopolitickej hanby.

Akcia pripomínala výzvu Putinovi a ruskej vláde ako takej: Pozor, vieme zabíjať aj v rodnom meste prezidenta, na bielom severe Ruska, ďaleko od Kaukazu, v čase a takým spôsobom, aké si vyberieme. Tak, čo vy na to?
Ešte nám chýbajú informácie o tom, kto mohol predstavovať záhadných spojencov Džalilova, resp. kto naučil pracovníka sušibaru, ako sa narába s výbušninami, a kto mu dal aj dôvod alebo motív.