Sťahovali sa učitelia, katedry, celé školy. Z fašistického Talianska, nacistického Nemecka, okupovaného Francúzska a Belgicka.
Niesli si v hlavách starú Európu a pokračovali v jej rozvíjaní za mlákou. Viedeň aj Paríž poodnášali svoje najlepšie nápady do Spojených štátov a stali sa z nich milé skanzeny minulosti.
Takmer sa nedá uveriť, že na to znovu niekto skočí - cudzí agenti, rozkladné univerzity, dekadentné umenie - a pozrite, máme tu politikov, ktorí hovoria, že nie sú historici, a tak môžu zopakovať tie isté chyby.
Ak Viktor Orbán napokon nevykopne "Sorosovu školu" z Budapešti, bude sa dať hovoriť o najväčšom marketingovom ťahu. Značku Stredoeurópskej univerzity teraz vďaka odhlasovanému lex CEU – zákonu, ktorý znemožňuje fungovanie tejto školy v Maďarsku - poznajú na univerzitách po celom svete.
Na maďarskom proteste za Sorosovu univerzitu došlo k potýčkam Čítajte Dobre, CEU nemala taký zvuk ako ustanovizne obrastené brečtanom. Celé stáročia ich totiž nechali politici na pokoji, a preto dnes vedú rebríčky. Ony diktujú, čo je kvalita, ony sú parížskym metrom vo vzdelávaní a vede.
Ale my sme tu majstrami v sebapoškodzovaní. Naši ľudia vážne kývu hlavami, keď maďarský premiér siaha na funding mimovládkam, trepe o zahraničných agentoch, zhŕňa médiá pod svoju stranu a potom vyjde so zákonom, ktorý vyhostí univerzitu. Ale volebné víťazstvo neznamená vlastníctvo štátu, naozaj nie.
