Byť na mieste ústavných sudcov by asi nechcel ani právny kaskadér. To, čo im naložil na plecia parlament, je vysoko neštandardná látka, na akú precedens v agende kolegov-súdov zaiste nenájdu.
Čo nie je zďaleka všetko. Sila verejného dopytu po anihilácii amnestií Mečiara vytvára v kombinácii s kritickou hladinou nedôvery – a teraz je jedno, či opodstatnenej, alebo nie („a“ je správne) – takú atmosféru, v ktorej si ustrážia integritu iba charaktery najvyššieho formátu.
Poslanci zrušili Mečiarove amnestie, ústavných sudcov nemusí chrániť anonymita Čítajte Podozrenie, že takých v Košiciach nie je ako maku, paradoxne, hrá pre prognózu, že Ivan Lexa a spol. si starobu užijú v pyžame a teplákoch.
Skutočnosť, že súd dostal na verdikt dva mesiace – čo je ďalšia obria neštandardnosť v procese (počul už niekto také dačo?) – nahráva scenáru, že meritórne rozhodnutie súdu ani nebude.
