Mečiarove pokrivené amnestie sú testom toho, nakoľko sú tí, čo rozhodujú v tejto krajine, politici a sudcovia, pripravení poslať ich na smetisko amorálnych rozhodnutí.
Parlament ich v stredu zrušil po takmer dvoch desaťročiach. Tým politikom, ktorí sa roky skrývali za frázu „že amnestie sú nezrušiteľné“ došli výhovorky. Nie preto, že svedomie v nich prehlušilo alibizmus, ale preto, že ich verejný tlak natiahol na škripec.
Najpodstatnejším testom však bude ako Mečiarove amnestie strávi Ústavný súd. Nie preto, čo od sudcov očakáva verejnosť, ale preto, čo sú dlžní krajine, ktorá roky vláčila amnestie ako úškľabok do tváre spravodlivosti.

Otázka je jasne postavená. Myslia si sudcovia, že je možné v štáte, ktorý má ambície byť právnym a demokratickým, akceptovať zneužívanie štátnej moci voči svojim vlastných občanom a vo svoj prospech?
Unášať ich, vyhadzovať ich autá do vzduchu. A klamať im, že to bolo všetko v poriadku? Odpoveď súdu nebude len o amnestiách.