Neschválenie návrhu poslancov HZDS na vydanie zákona o skrátení volebného obdobia NR SR je výrazným politickým neúspechom vládneho hnutia. Ponechajme bokom chvastavé rozprávanie jeho predsedu Mečiara o tom, že má k dispozícii 90 poslancov v parlamente. Skutočnosť svedčí o inom - nedokázal si zabezpečiť ani len podporu svojich koaličných partnerov. Úspechom tak je len podpora návrhu HZDS nezávislým poslancom Filkusom.
Návrh zákona bol zaujímavý tým, že v jeho odôvodnení poslanci HZDS negovali vlastné hlasovanie spred troch rokov. Dnes nachádzajú rozličné dôvody, aby voľby boli v júni 1998 - je to najmä príprava štátneho rozpočtu a krátkosť časového rozpätia medzi parlamentnými a komunálnymi voľbami - ktoré im však v roku 1994 vôbec neprekážali. I keď boli navlas rovnaké. Faktom, je, že vtedy bolo HZDS v opozícii a vládna koalícia s predčasnými voľbami súhlasila. Mimochodom, argumentácia, že nejde o predčasné, ale iba o predsunuté voľby, sa akosi vytratila.
V normálnych krajinách by sa výsledok tohto hlasovania stal predmetom analýz, komentárov a hľadania riešení. Nahlas by sa hovorilo o rozpade vládnej koalície, zásadných rozporoch, rozdielnych predstavách či politickej kríze. Ak tomu tak na Slovensku nie je, je to preto, lebo v ňom normálne pomery neexistujú. Politickú kultúru vládnej koalície výstižne pomenoval František Gaulieder - de iure poslanec, de facto exposlanec - koaliční poslanci hlasujú podľa svojho najlepšieho privatizačného svedomia. S čím súvisí návrh zákona iného.
Ak parlament neschválil návrh HZDS o skrátení volebného obdobia, neznamená to, že neschváli návrh koaličnej vlády o novele devízového zákona. Ten okrem iného zruší doterajší 60-tisícový limit výmeny slovenských korún za devízy a umožní výmenu neobmedzenej sumy. Prirodzene tomu, kto na to má. I keď sa to možno nezdá, tento návrh zákona s voľbami úzko súvisí. Presnejšie s ich výsledkom. Ešte presnejšie s prehrou jednotlivých politikov strán terajšej vládnej koalície.
JURAJ HRABKO
Bolo to inak a lepšie?
Bude to inak a bude to lepšie, povedal pred vyše dvoma rokmi televíznym divákom premiér V. Mečiar, aby ich uspokojil v situácii, keď namiesto pripraveného majetku do 2. vlny kupónovej privatizácie ich mienila jeho vláda odškodniť dlhopismi. Ako vyzerá táto "exkluzívna ponuka" dnes a kto z nej profitoval najviac, je verejnosti dobre známe. Jej informovanejšia časť tuší, aké problémy nastanú pred FNM v čase ich splatnosti, pretože privatizačná rabovačka a predaje vopred určeným straníckym privatizátorom hlboko pod cenu neumožnia FNM získať dostatok prostriedkov na splácanie dlhopisov v presne určenom čase, t. j. 31. decembra 2000 (čo v prípade víťazstva postaví pred opozíciu nemalý problém).
Jedným z konkrétnych prísľubov SDK je zámer odškodniť občanov SR za neuskutočnenie druhej vlny kupónovej privatizácie - pripravovala ju Moravčíkova vláda a zrušenie jej predkola bolo prvým krokom tretej Mečiarovej vlády, keď spočiatku aj S. Kozlík sľuboval jej uskutočnenie po "zabezpečení dostatočného majetku". Ekonomickí experti SDK však uvažujú o vytvorení tzv. Fondu občanov SR, do ktorého by boli zahrnuté akcie lukratívnych podnikov (hlavne z oblasti energetiky a plynárstva) a finančných inštitúcií (de facto Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne), ktorých majiteľom by sa stal každý občan, majiteľ investičných kupónov, zaregistrovaný v 2. vlne KP. Ponuka akcií v hodnote 10 tisíc Sk určite nie je malá, môže sa však stať výhodným predvolebným argumentom, aj keď si je možné predstaviť nevôľu niektorých silných ekonomických skupín. Spor mocných voličov s početnými bude určite sprevádzať všetky politické subjekty, o to bude náročnejšie nájsť prijateľnú kompromisnú alternatívu pre obe skupiny. Po myšlienke o reprivatizácii podnikov, sprivatizovaných v rozpore so zákonom, tak prichádzajú predstavitelia SDK s ďalším podnetom pre široké masy občanov. Ako však (približne) hovorí hlavná postava Vonnegutovho románu Matka noc - sme to, čo o sebe vyhlasujeme, že sme, a preto na to, čo o sebe vyhlasujeme, že sme, musíme byť opatrní. Čo neplatí len pre literárnych hrdinov.
