Autor je prezidentom Medzinárodného výboru pre kontrolu omamných látok (INCB), nezávislým orgánom súdneho typu, ktorý monitoruje implementáciu medzinárodných dohovorov OSN na kontrolu drog.
Nikdy nezabudnem na návštevu ženského oddelenia ambulantnej starostlivosti v nemocnici Pereira Rossell Hospital v uruguajskom meste Montevideo v novembri 2015. Bol som tam v pozícii prezidenta Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok a v nemocnici som mal možnosť zúčastniť sa na skupinovej terapii s niektorými drogovo závislými ženami.
Mnohé z nich hovorili o tom, ako sa kvôli svojej závislosti odcudzili od svojich rodín a komunít; viaceré z nich dokonca žili na ulici, s deťmi v náručí.
Stretol som sa aj s mladou ženou menom Ana-Paula, ktorá sa už vo svojich dvadsiatich mala stať matkou a ktorej optimizmus a srdečnosť som, aj vzhľadom na boj, ktorý v jej živote prebiehal, obdivoval. Jej príbeh ma hlboko dojal, a rovnako aj to ako sa po zistení tehotenstva snažila hľadať liečbu svojej závislosti od kokaínovej pasty.
Uvedomila si, že stratila kontrolu nad svojím životom a želala si už len jedno – donosiť zdravé bábätko.
Posledných pár mesiacov sa jej darilo abstinovať, našla si bývanie v ubytovni pre ženy aj prácu. Zarobené peniaze zverila známym zo strachu, aby ju nelákalo opätovne ich použiť na kúpu kokaínovej pasty. Jej najväčšou starosťou boli teraz výchova syna a plánovanie jeho budúcnosti. Ako sama povedala, účasť na terapii jej umožnila opäť nadobudnúť kontrolu nad svojím životom.
Tretina užívateľov drog sú ženy
Nanešťastie nie všetky ženy závislé od drog majú možnosť prístupu k liečbe a ubytovaniu ako Ana-Paula alebo sa stretávajú s prekážkami. Drogovo závislé ženy na celom svete sú vylučované z komunít a ponechané bez podpory.
A hoci ženy a dievčatá tvoria jednu tretinu všetkých užívateľov drog na celom svete, len jedna pätina sa dostane k liečbe.
Ženy, ktoré berú drogy, sú často stigmatizované a diskriminované. Aj to je dôvod, prečo Výročná správa Medzinárodného výboru pre kontrolu omamných látok (INCB) 2016 zdôrazňuje potrebu drogovej politiky a programov, ktoré budú zohľadňovať aj ženy.
Z hľadiska skutočnej efektívnosti drogových politík musíme brať do úvahy aj odlišné situácie žien a mužov. Vlády musia zohľadňovať špecifické potreby drogovo závislých žien, aby sa zaistila ochrana práv ich samých aj ich rodín.
Realita je však iná a mnohé drogové politiky a programy tieto kritériá stále nespĺňajú.
Obávajú sa personálu aj o rodinu
Správa INCB poukazuje na to, že riziku užívania drog sú najviac vystavené ženské väzenkyne a sexuálne pracovníčky.
Ak sa pozrieme na posledných pätnásť rokov, zistíme, že sa prudko zvýšil počet žien zatknutých za trestné činy súvisiace s drogami. Vo väzení začnú užívať drogy skôr ženy ako muži.
Po odchode do väzenia sa často vážne naruší aj ich rodinný život.
Medzi sexuálnou prácou a užívaním drog existuje silná súvislosť; ženy sa často dajú na sexuálnu prácu, aby si mohli zarobiť na drogy, a naopak, sexuálne pracovníčky môžu začať drogovať preto, aby sa dokázali vyrovnať s nárokmi a charakterom svojej práce.
Sexuálne pracovníčky v mnohých častiach sveta sa nedostanú k liečbe kvôli stigme, odsudzovaniu, ale aj tomu, že sa cítia nepríjemne v terapeutických centrách s prevažne mužským personálom.
Drogovo závislé matky s deťmi sa často zdráhajú pristúpiť k liečbe zo strachu, že ich budú považovať za nespôsobilé matky a odoberú im deti.
Zohľadniť situáciu
Paušálne drogové politiky, ktoré nezohľadňujú špecifické potreby jednotlivých cieľových skupín, nestačia. Potrebujeme uvedomelejšie politiky, efektívnejšie prideľovanie akútne potrebných zdrojov a preventívne programy, ktoré sa zamerajú konkrétne na tehotné ženy, sexuálne pracovníčky, ľudí žijúcich s HIV/ AIDS a väzňov a väzenkyne.
To všetko je potrebné, ak chceme chrániť a zlepšiť zdravie a prosperitu žien a priblížiť sa viac k riešeniu celosvetovej problematiky drog. Dúfam, že takéto opatrenia skôr či neskôr dajú viacerým ženám ako Ana-Paula šancu znova získať kontrolu nad svojím životom a možnosť poskytnúť lepšiu budúcnosť pre ne samé a ich rodiny.
Autor: Werner Sipp