Autor je interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva na Právnickej fakulte v Trnave
Je úplne samozrejmé a pochopiteľné, že pozornosť takmer celého národa sa v uplynulých dňoch sústredila na tému zrušenia tzv. mečiarových amnestií. Napriek tomu, že na očakávanú katarziu si budeme musieť počkať ešte pár dní, kým Ústavný súd nerozhodne, už dnes sa možno tešiť, že sa podarilo prekročiť tieň, ktorý Slovensko mátal takmer 20 rokov.
V tejto celej eufórii si preto možno mnohí nevšimli, alebo nechceli všimnúť, čo sa už od začiatku roka deje za našou južnou hranicou v súvislosti so Stredoeurópskou univerzitou (CEU) a Orbánovým „kobercovým náletom“ na ďalšie pôsobenie tejto univerzity v Maďarsku.
Bez priveľkého zachádzania do detailu sa orbánovský režim snaží vyhnať CEU z krajiny prostredníctvom reformy vysokoškolského zákona tým, že zmení podmienky na pôsobenie zahraničných škôl tak, aby ich CEU nespĺňala a ťažko mohla tak skoro spĺňať.
“Je úplne na mieste použiť všetky systémové nástroje na to, aby sa začala verejná diskusia o možnosti sa čo i len snažiť prilákať CEU na Slovensko.
„
Napriek tomu, že Soros je bohatý a údajne riadi svet (podľa veci znalých aj vesmír), postaviť alebo kúpiť v Amerike kampus z večera do rána môže byť aj pre neho problém. Tiež je na mieste otázka, či toto plánoval Orbán už v čase, keď vypĺňal prihlášku na Sorosovo štipendium, ktoré mu umožnilo študovať na Oxforde.
Ochota posúvať sa k poznaniu
Opúšťajúc veselé vody konšpirácie sa dajú zhrnúť kroky maďarskej vlády do výroku „diktatúra nenávidí slobodných ľudí“. To je hlavný a jediný problém CEU. Príliš slobodná, pre niektorých až ohnisko neoliberalizmu v strednej Európe, príliš kritická, málo poddajná.
Eurokomisára znepokojila maďarská novela vysokoškolského zákona Čítajte CEU ako inštitúcia nie je bezchybná a v mnohých rozmeroch je kritika jej smerovania oprávnená. Ale ktokoľvek však bez rozlišovania kritizuje slobodný priestor, kde je možné diskutovať, nachádzať sa a túžiť po poznaní, pričom CEU takýto priestor vytvára, si nezaslúži nič iné ako pomenovanie „sedlák“ (pozor na zámenu so slovom „sedliak“).
Každý kto mal to šťastie a zažil vzdelávanie na západnej univerzite, vie okamžite pomenovať rozdiel medzi atmosférou a prístupom, ktorá vládne na našich vysokých školách, a tou, ktorá je prítomná v západnej tradícii univerzitného vzdelávania. Je to hlavne neutíchajúca ochota posúvať sa dopredu smerom k poznaniu.
