Autor je básnik a prekladateľ
Keď k nám v auguste 1968 vtrhli tanky „internacionálnej pomoci“, Jevtušenko bol v Koktebeli. Hneď ráno 21. augusta poslal protestný telegram do Kremľa.
Dievčinu, čo ho prijala, vyhodili z pošty. Jevtušenko sa vybral na KGB a dosiahol, aby sa smela vrátiť do zamestnania. Potom 23. augusta napísal báseň Tanky idú po Prahe, ktorá obletela svet. Zacitujem z nej jedno štvorveršie:
Bože môj, ako sa mi hnusia! / Bože môj, aký pád, zas nový!/ Tanky – po tele Jana Husa, / po Petöfim aj Puškinovi.
Slovensko v básni nespomenul, našiel som ho v nej iba inkognito – v slovenskej krvi, čo kolovala v Petőfiho žilách.
V apríli 1989 mal však výstavu fotografií v Prahe – a po nej sa prvý raz chystal aj do Bratislavy. Obličkový záchvat mu to prekazil – prišlo iba interview, čo s ním v Prahe, vo vinárni U dvou koček, urobil Milan Tokár.
