Nad rámec údivu, že najpozitívnejšie hodnotená nemocnica sídli nieže na vidieku, ale takpovediac v zapadákove, ide zásadná poznámka.
Poradovníky spokojnosti pacientov sú určite cestou k zlepšeniu zdravotníctva.
Riaditeľom ani doktorskoošetrovateľskému personálu nemôže byť ľahostajné, na ktorom konci rebríčka ich ústav skončí.

Túžba vidieť sa vyššie, obstáť v konkurencii je prirodzená a občas – nie vždy – aj lieči.
Pohľad pacientov je jeden uhol. Zrejme inú hierarchiu špitálov by sme uvideli pri porovnávaní „tvrdších dát“ o úspešnosti liečby.
Tam by sa už viac do popredia predrali veľké koncové nemocnice. Teda po zohľadnení vážnosti prípadov, ktoré prijímajú.
Transparentnosť je dobro, pomáha veci, čo platí v plnej miere aj pre zdravotníctvo.