Mnoho médií sa pri odhadoch ďalších krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa pomýlilo, ani SME nie je výnimkou. V čase, keď v utorok vychádzal článok o tom, ako blízko má Trump k diktátorom, sa pripravoval chemický útok, ktorý toto všetko zvrátil.
Nie je jasné, čo sa v Trumpovi pohlo. Určite videl zábery detí, ktoré trpeli po útoku chemickými zbraňami v roku 2013, no vtedy brojil proti zásahu. Ešte pred utorkom jeho vláda hovorila, že Asadov odchod nie je nutnou podmienkou ďalšieho usporiadania krajiny.
A predsa. Keď vo štvrtok prijímal vo svojom víkendovom sídle na Floride čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga a pripíjal si s ním kalifornským chardonnay, už tušil, že čoskoro príde jeho moment.
O čo ide Trumpovi v Sýrii? Čítajte Prezident Trump
Moment, keď sa z prezidenta, ktorý konal často impulzívne, bez jasného plánu a zaplietal sa do vlastných lží, stáva prezident, ktorý si začína budovať svoj odkaz.
Keď sa krátko po večeri postavil pred kamery, prvýkrát hovoril z pozície lídra, ktorého okolnosti donútili k vojenskému zákroku. Zrodil sa prezident Trump.
Dvaja jeho predchodcovia mali vojny, ktoré formovali ich odkaz. George W. Bush síce najprv zaútočil na Afganistan, ale oveľa viac politického kapitálu vložil do invázie do Iraku. Obama si zas prisvojil vojnu v Afganistane, kde poslal desaťtisíce nových vojakov a krajinu potom odovzdal miestnym bezpečnostným zložkám.
Pre Trumpa takouto vojnou môže byť Sýria.
