PÍŠE GRIGORIJ MESEŽNIKOV

Bitka Moskvy o Čiernu Horu

Ako ruské provládne médiá reagujú na vstup Černej Hory do NATO? Útočia na Západ a zahmlievajú okolnosti nedávneho pokusu o puč.

Grigorij Mesežnikov.(Zdroj: TASR)

Autor je prezident Inštitútu pre verejné otázky

Rozširovanie NATO o bývalé komunistické krajiny prebiehalo od polovice 90. rokov paralelne s procesom ich vnútorných reforiem. Zároveň sa v tom istom čase odohrávalo masívne rozširovanie Európskej únie.

Všetky bývalé krajiny „východného bloku“, ktoré vstúpili do EÚ, vstúpili aj do NATO. Malo to svoju logiku: zaistenie bezpečnosti nových členských štátov vzhľadom na geopolitickú realitu v regióne bolo pre ne priam existenčne dôležité aj z pohľadu ich členstva v Únii.

Euroatlantická integrácia krajín stredo-juho-východnej Európy sa medzitým nezastavila. Albánsko už vstúpilo do NATO a pripravuje sa na proces prístupu do EÚ. Ďalšie balkánske štáty pokročili v prístupovom procese do NATO v podobe plnenia akčného plánu členstva (Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora).

Najďalej sa dostala Čierna Hora, ktorá sa má onedlho stať 29. členom NATO. Práve v tomto čase sa završuje proces ratifikácie protokolu o jej pristúpení. Nedávno ho ratifikoval Senát USA. O niekoľko týždňov sa členstvo Čiernej Hory v NATO stane realitou.

Strastiplný záver euroatlantickej cesty

Záverečná etapa cesty Čiernej Hory do NATO bola strastiplná. Zložito získavali členstvo v NATO aj iné štáty, najmä pre silný odpor zo strany Ruska, ktoré sa otvorene stavalo proti tomu, aby sa bývalé satelity ZSSR začlenili do západných štruktúr.

Financovanie propagandistických aktivít, zameraných proti NATO, podpora miestnych protizápadných vplyvových agentov (aj medzi politikmi a mienkotvornými osobnosťami), diplomatické kroky – s týmito ruskými činnosťami sa museli vyrovnať viaceré štáty.

Najviac pobaltské republiky, ale aj Slovensko, ktoré zaostalo so vstupom do aliancie za svojimi visegrádskymi susedmi o 5 rokov pre problémy s mečiarizmom.

Doteraz sa však ani jeden z pristupujúcich do NATO neocitol v stave bezprostrednej bezpečnostnej hrozby a možnosti zvrhnutia vlastnej vlády iba preto, že sa rozhodol vstúpiť do NATO.

Čiernej Hore sa to prihodilo. Stalo sa to v polovici októbra 2016, v deň parlamentných volieb, keď komando zahraničných diverzantov plánovalo zinscenovať „ľudové protesty“ proti vraj zmanipulovaným volebným výsledkom.

V chaose, ktorý mal nastať, mali zvrhnúť zákonnú vládu (aj za cenu usmrtenia jej vedúcich predstaviteľov vrátane premiéra Mila Djukanoviča) a odovzdať moc protizápadnej a proruskej opozícii, ktorá nedokázala poraziť Djukanoviča vo voľbách. Diverzné komando sa skladalo z občanov Srbska, v jeho vedení boli Rusi.

Iba ostražitosť čiernohorských bezpečnostných služieb a lojálny postoj srbskej vlády zabránili v Podgorici uskutočneniu toho najhoršieho scenára pre demokratický štát.

Špeciálny prokurátor Čiernej Hory Milivoje Katnič, ktorý sa ujal vyšetrovania nevydareného žoldnierskeho puču, zverejnil hlavnú verziu udalostí.

Podľa neho išlo o pokus „zastaviť Čiernu Horu na jej euroatlantickej ceste, predovšetkým na ceste do NATO“. Vo februári 2017 Katnič vyhlásil, že do organizovania prevratu boli zapojení nielen „ruskí nacionalisti“, ako sa predtým uvádzalo, ale aj ruské štátne štruktúry.

Tieto zistenia potvrdila britská tajná služba, pričom podľa BBC išlo o „jeden z najkrikľavejších prípadov agresívnej kampane zasahovania do záležitostí západných štátov“.

Veľká stopa Moskvy

Čiernohorskej polícii sa podarilo zadržať viacerých srbských účastníkov komanda a zistiť totožnosť najmenej dvoch ruských koordinátorov. Išlo o príslušníkov osobitných jednotiek, v ktorých jeden pred niekoľkými rokmi pôsobil v Poľsku ako diplomat – námornícky pridelenec na ruskej ambasáde a v skupine figuroval pod falošným menom.

Srbsko následne deportovalo skupinu ruských občanov s oficiálnym zdôvodnením, že sa „zúčastnili na príprave teroristických akcií v Čiernej Hore“. Srbský premiér Alexander Vučič potvrdil záver čiernohorských vyšetrovateľov, že to bol pokus srbských žoldnierov s pomocou cudzincov zvrhnúť čiernohorskú vládu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  2. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  3. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  4. Cíťte sa v priestore príjemne
  5. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  7. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  8. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  10. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 8 147
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 891
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 608
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 082
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 726
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 405
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 968
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 965
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 983
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 823

Téma: Eurofondy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Slovensko

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

BRATISLAVA

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ŠÉFREDAKTORKY

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

Perspektíva (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Komisia striehne na každý pohyb v Poľsku

Timmermans hlási, že na dovolenku neodchádza. Szydlová tvrdí, že ani veto poľskú vládu nevyhodí zo smerovania.

ĽUDIA GEMERA

Július Barczi, 32 rokov, Rožňava, práca: riaditeľ múzea Betliar a hradu Krásna hôrka, plat: 1100 eur

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu