SME
Streda, 8. december, 2021 | Meniny má MarínaKrížovkyKrížovky

Videli hrôzu a smrť. Poslom z pekla mnohí neverili

Do koncentračného tábora v Osvienčime odvliekli nacisti a ich prisluhovači státisíce ľudí. Witold Pilocki sa tam dostal z vlastnej vôle.

Ilustračné foto (Zdroj: Markus Schreiber)

Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg vyliezli na na hromadu dreva a rozhliadli sa. Pred nimi ležalo centrum koncentračného tábora Brzeninka a Osvienčim. Z dvoch otvorov nad krematóriami nepravidelne vybuchovali oslepujúce blesky. Po prvý raz videli tento hrozný obraz voľným okom, večer a zvonka. Po prvý raz a naposledy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pred 75 rokmi, 7. apríla 1944, sa Wetzler a Rosenberg, ktorý neskôr prijal krycie meno Rudolf Vrba, skryli do jamy v naskladanom dreve vo vonkajšom strážnom okruhu tábora smrti v Osvienčime.

Po troch dňoch, keď po nich prestali v blízkosti tábora pátrať príslušníci SS, vyliezli z úkrytu a vydali sa na útek na Slovensko. Do svojej rodnej krajiny, kde ich dva roky predtým s požehnaním politických lídrov nechali napchať do dobytčích vagónov a odviezli na sever – pracovať.

Na základe ich výpovedí o tábore smrti pred tzv. Židovskou radou v Žiline vznikla 32-stranová Osvienčimská správa. Vrba a Wetzler chceli svojím svedectvom varovať pred plánovanými deportáciami státisíce maďarských Židov.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Výnimočnosť ich informácií spočívala v detailnom opise toho, ako fabrika na smrť fungovala. Ako blokoví pisári mali veľa informácií o tom, čo sa v tábor deje.

O hrôzach páchaných na ľuďoch na území okupovaného Poľska však vedeli politické špičky sveta ešte skôr, ako sa podarilo dvom slovenským Židom ujsť z Osvienčimu. Museli o nich vedieť!

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj vďaka odvahe a statočnosti mužov, ako boli Jan Karski alebo Witold Pilecki. Toto sú ich príbehy.

Burcoval spojencov

Jan Karski mal v živote niekoľkokrát šťastie. Aj na jeseň 1939, keď sa po kapitulácii Poľska ocitol v sovietskom zajatí.

Ako poddôstojníkovi poľskej armády mu hrozil osud tisícov jeho druhov, telá ktorých našli o pár rokov neskôr zahrabané v Katyńskom lese. Karskému sa však podarilo preniknúť na Nemcami okupované územie, kde sa zapojil do ilegálneho hnutia odporu.

Ako tajný kuriér prenášal informácie o odboji k poľskej exilovej vláde vo Francúzsku. Prvé tri Karského misie viedli cez Slovensko. Počas tretej však Karského vinou zrady v dedinke Demjata neďaleko Prešova chytilo gestapo.

Vo väzení v Prešove ho mučili, snažili sa vytĺcť z neho kontakty. Karski si v obave, že nevydrží, podrezal žily. Zachránil ho väzenský dozorca. Dostal sa do nemocnice v Nowom Sacze, kde ho oslobodili členovia podzemného odbojového hnutia.

V roku 1942 sa Karski nechal prepašovať do varšavského geta, ktoré bolo od zvyšku mesta oddelené múrmi.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

To, čo videl, ho šokovalo. „V gete vládol neznesiteľný zápach. Všade ležali nahé telá. Môj sprievodca mi vysvetlil, že Židia musia za pochovanie príbuzných platiť daň. Ak na ňu nemajú, jednoducho vyhodia telo na ulicu. Nahé, lebo oblečenie sa ešte dá vynosiť. Matky kŕmili na verejnosti svoje deti, no nemali žiadne prsia. Boli vychudnuté na kosť. To nemalo nič spoločné s ľudskosťou, bolo to peklo,“ rozprával Karski štyridsať rokov po vojne v dokumente Clauda Lanzmanna Šoa.

V prestrojení za ukrajinského dozorcu prenikol aj do transportného tábora pri dedine Izbica (omylom sa domnieval, že je vo vyhladzovacom tábore v Belzecu).

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Eduard Heger, minister financií Igor Matovič a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Lengvarský do mesiaca preverí ako zaviesť povinné očkovanie.


7 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Ako zvládajú obchody a obchodníci pandémiu.


a 2 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Zinedine Zidane.

Prečo nevyšiel zápas Francúzska s Alžírskom a čo to má spoločné s prezidentskými voľbami.


8 h
Peter Schutz.

Tretia vlna nás počká aj v novom roku.


9 h
Eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová.

Nenápadná komisárka zaujala talianskych politikov aj európske médiá.


10 h

Karikatúra denníka SME (Vico).


10 h
Skryť Zatvoriť reklamu