Richter pokračuje, Čistý deň má akreditáciu, Kollár ďalej koketuje. Jana Kiššová už aj ohlásila, čo bude v kauze Čistý deň nasledovať. Po tom, ako premiér bránil ďalšieho ministra vlastným telom a nazval Blahovej parlamentnú reč „babskými táraninami“, jej stranícka kolegyňa Kiššová sa spýtala: „Čo je za tým?“
A hneď aj usúdila, že „sme svedkami niečoho veľkého, čo sa postupne vyplavuje a čoho sa premiér bojí“.
Všetko by bolo v poriadku, keby toto bol úvod, po ktorom poslanci predstavia dôkazy, aby sme aspoň vedeli, či tým „veľkým a silným“ je Godzilla, alebo čosi viac z tohto sveta.
Navyše hromadenie dôkazov malo predchádzať odvolávacej ceremónii v parlamente. A ideálne, celý prípad mal prejsť do rúk aktivistom, ktorí nie sú na veci politicky zaangažovaní.
Sulík k Richterovi: Na povrch ide niečo, čoho sa premiér bojí Čítajte Dobre, úprimnú snahu poslankyne Blahovej možno odčítať aj voľným okom. Ale jej predčasne vypustený blog hnal celú kauzu od jedného zistenia k druhému a spájal zlyhania jednotlivcov – sex na rozlúčku – so systémovými chybami zariadenia – zoznam poskytla aj Dubovcová.
Dostali sme zmes narýchlo prinesených svedectiev premiešaných s auditom zariadenia a ponosami na celý sektor práce. Chybou ministerstva bolo urputné udržiavanie Čistého dňa v zóne normálnosti: akože sa nič až také neobvyklé nedeje.
Tento necitlivý tón udala Tomanová ešte v začiatku kauzy. No človeku so sporiadaným životom a nudnou prácou, ktorý nerozumie drogám a tobôž nie odvykačke, naskočia zimomriavky pri opisovaní metód zariadenia.
