Šesťdesiat tomahawkov na sýrsku základňu je odkaz Donalda Trumpa isteže najprv Asadovi – a hneď po ňom Putinovi –, že v meste je nový šerif. Je celkom dôvodná prognóza, že sarinom, chlórom a podobným svinstvom už Bašár svoj ľud moriť nebude. S Obamom to bola brnkačka (po nose), teraz vidí, že sa nežartuje.
Trump sa zachoval ako ozajstný líder spoločenstva, medzi ktorého základné princípy patrí aj nulová tolerancia k vojnovým zločinom proti ľudskosti. Na posolstve všetkým, čo hovoria, že – nech sa deje, čo sa deje – s Asadom sa dá len rokovať, lebo je legitímny prezident, je vôbec najpodstatnejší fakt, že tým poprel aj sám seba.
„America first“, izolacionizmus a „antiintervencionizmus“ boli ideologické stožiare jeho kampane. Sýrsky obrat (déjà vu: Fico/amnestie) Trumpa, keď kliatbu nad Asadom zrušil iba pred dňom či dvoma – akože treba vziať na vedomie, že existuje – je zatiaľ najsilnejší príznak veľkej postojovej flexibility, dotvárania-pretvárania si názorov a pozícií doslova za pochodu.
