„Obrovský pokrok“, ktorý vraj Trump dosiahol na rokovaniach so Si Ťin Pchingom, je veľkým otáznikom, Číňan si však z Floridy odnáša kultúrny šok.
Po toľkom klaňaní, kdekoľvek sa zjaví, sa mu nepochybne prvýkrát prihodilo, že nebol stredobodom pozornosti. Jeho štátnu návštevu prekryl hostiteľ vlastnou „tvorbou“. A nie hocijakou.
Odpálenie tomahavkov Trump zrejme „na Pchinga“ nenačasoval – ale špekuluje sa o tom – postavil ho však pred okamžitú reakciu na situáciu, ktorá už ani nemohla byť zložitejšia.
Svetový policajt sa zobudil v štýle takpovediac kovbojskom na svetelné roky od rečí, ktoré viedol v kampani. Odkaz je jasný: láme sa „obamovský“ status quo aj v Juhočínskom mori, aj na Kórejskom polostrove, čo sú najcitlivejšie body Pekingu.
Široká takmer zhoda, že úder na Bašára je pozdrav aj Kim Čong-unovi, je výzva priamo Pchingovi, či chce ako kľúčový hráč – bez Číny by „KĽDR“ neprežila – pomáhať, alebo prekážať.
