Kto chce kam... *KOMENTÁR TÝŽDŇA

Nie je veľa krajín, kde sa minister vnútra a riaditeľ tajnej služby telefonicky dohovárajú na trestnom čine, tento ich rozhovor je zverejnený a hoci sa minister vnútra prizná k jeho pravdivosti tak verejne, že sa to ani verejnejšie nedá, ani jedného z nich neberú orgány činné v trestnom konaní na zodpovednosť. Je to možné preto, že ak sa aj nájde vyšetrovateľ, ktorý mieni prípad skutočne vyšetriť, nájde sa aj "akýsi Stredoslovák", ktorý takýto čin uloží k ľadu. Nie je veľa krajín, kde sa (už iný) minister vnútra v rozhovore prizná k manipulácii s verejnou listinou a pečiatkou (čo je len jemné označenie jej falšovania), verejne vyhlási, že za tento čin nesie zodpovednosť, a hoci sa aj nájde prokurátor, ktorý podá na neho podnet na trestné stíhanie pre trestné činy marenia prípravy a priebehu referenda a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a úradnej pečate, nájde sa "akýsi Šumichrast", ktorý "vec odkladá, pretože nejde vo veci o podozrenie z trestného činu". Že popri tom vyjde najavo aj nátlak nadriadených na spomínaného prokurátora, to už na Slovensku nikoho neprekvapí...