# Je Slovensko právny štát a nastala "len" ústavná kríza?
"Obávam sa, že môj názor je presne opačný. Ústavná kríza nastáva vtedy, keď prestanú fungovať ústavné inštitúcie v tom zmysle, že sa zablokujú alebo deštruujú. Napríklad, keď vláda stratí dôveru parlamentu a nevznikne taká vláda, ktorá ju získa, ide o ústavnú krízu. Veľmi vážna ústavná kríza nastane, keď nebude obsadená funkcia prezidenta a nebude mať kto vykonávať niektoré jeho právomoci. To, čo sa stalo po odmietnutí parlamentu rešpektovať nález Ústavného súdu, je vlastne odstránenie právneho - ústavného - mechanizmu na napravenie prípadu porušenia ústavy. Základom právneho štátu je, že všetci - občania i štátne orgány, všetky orgány verejnej moci až po samosprávy - sú povinní sa správať tak, aby dodržiavali ústavu a zákony. Nikto nie je nad zákon. Aj v právnom štáte sa však stáva, že tak ako občania aj ľudia, ktorí rozhodujú v rámci štátnych orgánov alebo orgánov verejnej moci urobia chybu - rozhodnú v rozpore s ústavou alebo zákonmi. Pokiaľ však existuje použiteľný mechanizmus, aby došlo k náprave, nemožno hovoriť, že štát prestal byť právnym štátom. Väčšinou tento mechanizmus zabezpečuje súdna moc. Sú aj iné mechanizmy, ale v tomto prípade, o ktorom hovoríme, bol tento mechanizmus rozdelený na dva kroky. Jeden krok prestavovalo rozhodnutie Ústavného súdu - ten konštatoval porušenie ústavy i to, že povinnosť napraviť stav má ten, kto ho zavinil - Národná rada SR. A to znamená, že druhým krokom mechanizmu na nápravu bola potreba rozhodnutia NR SR. Keďže to NR SR odmietla, zablokovala mechanizmus nápravy. A tu sme sa dostali už do režimu, ktorý nie je právnym štátom."
# Ľ. Fogaš však hovorí, že predsa len v SR fungujú rôzne inštitúcie, napríklad aj súdnictvo, teda nemožno hovoriť o neprávnom štáte.
"To neobstojí. Predsa len fungovali inštitúty aj za komunistického i fašistického režimu. Napríklad aj za Frankovho režimu fungovali súdy. Ide o to, že v niektorých prípadoch - osobitne v politicky citlivých - sa vtedajšia totalitná moc postavila nad zákon, keď jej to vyhovovalo. Nehovoriac o prijímaní nespravodlivých zákonov."
# Aké môže mať pre občanov ústavná kríza dôsledky?
"Ak sa štát dostane do ústavnej krízy, ústavný systém prestáva fungovať. Spravidla mávajú ústavy pravidlá, ako to prekonať - vtedy sa to života občana príliš nedotkne. Klasickým príkladom je, a v parlamentných republikách sa to stáva často, že vláda stratí väčšinu v parlamente. Buď sa zostaví iná vláda s dôverou parlamentu, alebo vzíde nová vláda z nových volieb. To sú klasické príklady riešenia ústavných kríz. Iná vec je, ak ústava nemá mechanizmus na vyriešenie nejakej ústavnej krízy a to je to, na čo upozorňujeme, ak u nás nebude zvolený prezident v NR SR. V takom prípade naozaj vznikne ústavná kríza, ktorá nemá ústavné riešenie. Budú povedzme parlamentné voľby, ale stará vláda nebude mať komu podať demisiu a bude vládnuť aj bez podpory v parlamente, kým nebude zvolený prezident a to je absurdné. To bude mať veľmi zlý vplyv na fungovanie štátu, a tým aj na život občanov. Na jeho ekonomické, bezpečnostné či sociálne postavenie. Buď to vedie k autokratickému spôsobu vlády - vláda prestane rešpektovať čokoľvek - alebo je vláda slabá a nedokáže prijímať rozhodnutia vtedy, keď je to nevyhnutné."
