Mečiarovské deväťdesiate roky vďaka zrušeniu amnestií odchádzajú do minulosti... A zároveň sa vracajú ako bumerang v podobe narastajúcej mocenskej arogancie.
Ak tandem Fico-Kaliňák zaútočil na odkrytú slabinu prezidenta, totiž jeho využívanie leteckého špeciálu, dá sa to ešte považovať za istú formu politického boja.
Zato však 90. roky ako vyšité pripomína Ficovo ťaženie proti novinárom a proti verejnoprávnej televízii. Na RTVS pritom pred časom zacielil svoju mušku kapitán Danko – bezostyšne deklarujúc, že chce toto verejné médium dostať pod kontrolu.

Minister kultúry Maďarič bol vtedy na opačnej strane barikády. Dnes ho (zatiaľ nepriamo) do nepríjemnej pozície stavia priamo jeho stranícky šéf Fico, keď sa k televízii správa podobne ako šéf SNS. A uplatňuje u nás zaužívanú „logiku“ politikov, ktorí verejnoprávne médiá považujú za svoj majetok, s ktorým si môžu nakladať ako chcú.
Na odovzdávaní cien Slnko v sieti sa adresne vyjadrila Zuzana Mistríková: „Verejnoprávne médiá nemajú slúžiť vám, politikom, nepatria vám, nefinancujete ich zo svojich vlastných prostriedkov.“

Aké jednoduché, však? Máločo usvedčuje politika z pocitov nadradenosti ako práve jeho presvedčenie, že môže do záležitostí RTVS „kafrať“ viac než ktorýkoľvek iný koncesionár.