Autor je ekonóm a pedagóg
Česká národná banka minulý týždeň ukončila intervencie, ktoré od roku 2013 vykonávala s cieľom zabrániť korune posilniť sa oproti euru.
Tento krok prichádza v momente, keď nezamestnanosť dosahuje už iba niečo viac ako päť percent a rast cien po dlhom čase zodpovedá inflačnému cieľu. Ukončenie intervencií preto nie je prekvapením.
Môže sa zdať, že zadefinovanie maximálnej hodnoty koruny pred tri a pol rokom bolo návratom do monetárneho praveku.
Archívy sa hemžia komentármi o tom, ako sú intervencie prejavom uviaznutia centrálnej banky v „neoliberálnej doktríne“, ako bez ohľadu na deflačné tlaky vo svete je česká ekonomika ostrovom stability a pokles cien nehrozí a dušu pohladia jednohlasné tvrdenia Miloša Zemana a Václava Klausa o intervenciách centrálnej banky, ktoré ešte nikdy ničomu neprospeli.
Nie je to však česká centrálna banka, kto uviazol v minulosti. Prvou poučkou monetárnej ekonómie je, že hlavným nástrojom monetárnej politiky nie sú úrokové miery či obchody na finančných trhoch, ale schopnosť formovať očakávania o budúcom vývoji cien.