Autor je asistentom europoslankyne Anny Záborskej za KDH
Vydaním svojho „eurorealistického“ manifestu Richard Sulík potvrdil, že je dnes právom označovaný za lídra slovenskej opozície. Zatiaľ čo väčšina slovenských politikov sa o budúcnosti Európy vyjadruje len príležitostne a často anekdoticky, líder strany SaS položil na stôl tematicky širokú vlastnú predstavu.
A bez ohľadu na jej nedostatky si Sulík zaslúži uznanie za to, že sa mu podarilo na slovenské pomery veľmi dôstojne otvoriť verejnú diskusiu o zásadných otázkach a udať jej tón. Rastúci počet komentárov a niekoľko recenzií v slovenských médiách na jeho šesťdesiatstranovú publikáciu je toho dôkazom (napríklad tu a tu).
O to skôr, že slovenská vláda okrem zdôrazňovania záujmu ďalej sa integrovať a patriť do európskeho „jadra“ tvoreného Nemeckom, Francúzskom a ďalšími štátmi s ničím vlastným neprišla.
“Prekvapivý je aj návrh oslabiť právomoci Európskej centrálnej banky. Samotný manifest totiž zároveň vyzdvihuje výsledky protikrízových opatrení americkej centrálnej banky – tie však mohla urobiť len preto, že jej postavenie je silnejšie, než ECB.
„
V závere výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú do NR SR predložilo ministerstvo zahraničných vecí, sa iba píše, že „SR je pripravená zúčastňovať sa rokovaní a stretnutí, ktoré napomôžu k vytvoreniu lepšej, transparentnejšej a efektívnejšej Únie, čo potvrdila aj úsilím vyvinutým v rámci bratislavského procesu.“ Týmto procesom sa podľa MZV „spustil proces reflexie o budúcom smerovaní EÚ“.
Možno len dúfať, že reflektovanie slovenských diplomatov sa stihne materializovať v podobe aspoň porovnateľnej s manifestom opozičného politika. Prospelo by to nielen domácej verejnej diskusii, ale aj čitateľnosti Slovenska na európskom fóre.
Členstvo v EÚ je kľúčovým záujmom Slovenska Čítajte Európsky federalista?
Asi najprekvapujúcejším odhalením, ktoré text manifestu ponúka, je zistenie, že Richard Sulík je možno v hĺbke duše eurofederalistom. Možno tak súdiť aspoň na základe tejto pasáže:
“Prirodzené ekonomické prepojenie, možno časom aj politické zjednotenie, je projekt na veľa generácií a je utópia si myslieť, že je to možné spraviť za pár rokov a bez dostatočnej demokratickej legitimizácie,” píše Sulík vo svojom Manifeste slovenského eurorealizmu.
Myšlienka politicky zjednotenej Európy mu nie je cudzia, výhrady má len k harmonogramu a metóde. No ešte aj tie sa opierajú o nesprávne predpoklady: uniká mu, že východoeurópska časová perspektíva sa nedá zovšeobecniť na Francúzsko a Nemecko ani na ďalšie štáty, ktoré podpísali Rímske zmluvy. A podmienku demokratickej legitimizácie neberie vážne ani on sám.
Nielen preto, že jedným dychom navrhuje zníženie počtu priamo volených europoslancov a zrušenie dvoch participatívnych poradných orgánov, Výboru regiónov a Ekonomického a sociálneho výboru. Ale svedčí o tom predovšetkým jeho návrh dočasne odobrať hlasovacie práva v Rade EÚ štátom, ktoré majú problémy s výškou verejného dlhu a rozpočtovým deficitom.
Únia nie je len trh
Presvedčenie opozičného lídra, že základnou ideou Európskej únie je spoločný trh, nemá oporu v realite. Pritom by stačilo, aby si prečítal Schumanovu deklaráciu z roku 1950 a toto jeho presvedčenie by utrpelo fatálnu ranu:
