Autor je bývalý zástupca SR pred súdmi EÚ
Ste takmer na vrchole - a naraz padne hustá hmla. Medzinárodná expedícia, ktorej ste súčasťou, je početná. Zrázy sú strmé, tu niet kde prenocovať. Hmlu môže časom vystriedať snehová víchrica. Názory, čo robiť, sa veľmi líšia.
Nie každý dodržal to, čo bolo pred výstupom dohodnuté. Padajú prvé výčitky. A ako naschvál, globálny navigačný systém hlási dočasný výpadok.
Významná časť skupiny sa už rozhodla „ísť si svoje“ a rizikovo zostupuje do neznámej doliny. Zvyšok už hodný čas neisto postáva a nevie omnoho viac než to, že ďalšie delenie skupiny môže ublížiť všetkým.
S blížiacou sa večernou tmou však niektorí predsa začínajú dávať najavo, že ak sa skupina ako celok rýchlo nezhodne, budú konať aspoň oni a zvyšok sa môže časom vydať po ich stopách.
Napadne vám: mal by som sa o seba postarať. Pripomína vám to niečo?
“Ak v expedícii patríte medzi tých skôr mladších, máte istú výhodu: nik od vás neočakáva, že práve vy nájdete riešenie.
„
Aj takto možno vnímať súčasnú Európu - a pozíciu nášho štátu v nej. Isté je, že názorové rozdiely v klube, ktorého sme sa stali súčasťou, už takmer ani nestíhame evidovať.
Deliacich čiar je akoby príliš veľa na to, aby sme ľahko a spoľahlivo našli blízkeho spojenca, s ktorým sa aspoň vo väčšej miere zhodneme a ktorý zároveň nebude z nejakého dôvodu prekážať iným.
Od riešenia následkov finančnej krízy cez prílev ľudí z blízkeho európskeho susedstva, bezpečnosť, podporu menej rozvinutých regiónov, vzťahy so svetom až po abecedu demokracie, deľby moci a právneho štátu – tu všade možno nájsť v Únii rozdiely. Mnohé zásadné.
Slovenská otázka ako otázka európska
Od našich najvyšších vládnucich predstaviteľov a z manifestu šéfa najpočetnejšieho opozičného zoskupenia sa v posledných týždňoch dozvedáme, že sú (opäť) v hre strategické záujmy štátu, v stávke je samotný jeho „charakter“, či dokonca náš prirodzený „životný priestor“.
Zdá sa, že ani eurobankovky v našich peňaženkách nemusia byť zárukou toho, že sa ocitneme pri európskom stole, kde sa rozhodne (aj) o našej budúcnosti.
Ten povestný „európsky stôl“. Stará Európa. Ako hovoria Francúzi: „kto nie je prítomný, nerobí dobre“. V našich končinách netreba príliš veľa fantázie na to, aby sme si vedeli predstaviť, aký je rozdiel medzi tým, keď ovplyvňujeme svoju budúcnosť alebo sa už len - tlačení okolnosťami - prispôsobujeme vlnám udalostí.
V nie takej dávnej minulosti nám takéto „vlny“ priniesli mnoho neistôt, úpravy hraníc, presuny obyvateľstva, zásadné zmeny vo vlastníctve, hlboké morálne dilemy, verejné ponižovanie, mnohým dokonca smrť.
Dnes takéto a podobné vlny prinášajú to isté tisícom a miliónom, ktorí žijú južnejšie alebo východnejšie od nás.
Je to teda práve „európsky stôl“, na ktorý sa dnes inštinktívne orientujú tí z našich domácich lídrov, ktorí zdôrazňujú potrebu prebojovať sa do „jadra“ Únie. Hoci vedia, že aj osud jadra je vlastne neznámy, že aj v ňom panujú zásadné nezhody.
Mieša sa nanovo kartami - a keď sa budú rozdávať, treba byť pokiaľ možno za stolom, hovorí im inštinkt. Zďaleka nejde len o tzv. eurofondy alebo mieru solidarity v rámci eurozóny. A tí z našich lídrov, ktorí tušia, že nás „cesta do jadra“ môže vzdialiť našim najbližším susedom, snažia sa apelovať na to, aby všetci lídri v Európe stále hľadeli najmä na to, čo nás všetkých spája.
Je to však čoraz ťažšie a stavia nás to pred nepríjemnú dilemu: ako sa prípadne vzdialiť susedom a pritom im v záujme dobrých vzťahov a silnejšieho hlasu ostať blízko?
Je to veľká výzva pre slovenskú diplomaciu. A keby bola jediná. Vďaka nášmu nedávnemu zvládnutému predsedníctvu a solídnej personálnej reprezentácii sa môžeme oprieť o dobré vzťahy s inštitúciami Únie. No to nestačí.
