PÍŠE MATEJ KANDRÍK

Stručná história dezinformácií

Informačná propaganda je stará ako hádzanie koláčov z hradieb počas obliehania.

Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík.

Predstava, že dnes čelíme novej bezprecedentnej výzve propagandy, je nepresná a svojím spôsobom je dezinformáciou sama osebe. Klam, nepravdivé informácie, rozklad morálky či manipulácia rozhodovania oponenta patria do základnej výbavy nástrojov veliteľov a politikov naprieč dejinami.

Pre klasika východného vojenského myslenia Majstra Sun je nekrvavé víťazstvo dosiahnuté zručným ovplyvňovaním a dezinformáciami znakom znamenitého stratéga a najskvelejšieho úspechu.

Z dôvodu absencie bŕzd a protiváh reálnej komunikácie sa veľká časť diskusií v online priestore podobá na (zatiaľ názorovú) vojnu kmeňov. Namiesto žiaducej a prospešnej výmeny názorov sa dostávame k polarizácii.

Použitie dezinformácie – klamu nájdeme v mnohých už zľudovených legendách. Obliehané mesto na okraji hladomoru z posledných zásob múky napečie koláče, ktoré vrhá z hradieb na nepriateľa. Ten v presvedčení, že obrancovia majú ešte bohaté zásoby jedla, s podlomenou morálkou odtiahne.

Nepravdivé informácie môžu viesť k dramatickým záverom aj v prípade, že nevznikli zámerne, ale živelne a náhodou. V tejto podobe zabíjali v roku 1831 na dnešnom Slovensku. Rok neúrody, zneužívané roboty na panskom a vypuknutie cholery navodili v Spišskej, Šarišskej, Abovskej a Zemplínskej župe výbušnú atmosféru sociálneho konfliktu.

Spúšťačom povstania sa stalo až rozšírenie povery, že sanitačné opatrenia proti šíreniu nákazy, ako preventívne kopanie hrobov, nútené užívanie bizmutového prášku či sypanie chlórového prášku na dezinfekciu studní, sú v skutočnosti pokusom panstva otráviť nespokojný ľud.

Cholerové povstanie a jeho potlačenie si vyžiadalo približne 150 obetí.

Vojna svetov či vojna médií

Dobre známy je prípad rozhlasového spracovania sci-fi novely Vojna svetov z roku 1938, ktoré údajne malo za cieľ vyvolať vlnu paniky a nepokojov v Spojených štátoch. Ukazuje sa však, že celá záležitosť bola značne prifarbená dobovou tlačou, ktorá chcela konkurenčné médium vykresliť ako nespoľahlivé a nezodpovedné.

Následným opakovaním a prikrášľovaním vznikol dnes populárny mýtus.

Z aktuálnejších udalostí spomeňme napríklad prípad Nayirah. Dramatické svedectvo o zabíjaní novorodencov irackou armádou v Kuvajte podala v októbri 1990 pred kongresovým výborom pre ľudské práva Spojených štátov amerických rovnomenná dievčina.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.

KNIHA TÝŽDŇA

Rádioaktívna psychoanalýza Svetlany Alexejevičovej

A paradajkám sa v ten nešťastný rok darilo lepšie ako inokedy...


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop