Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Tento komentár nie je o tom, či je Trump dobrý človek, alebo dobrý prezident. Alebo či bol útok Američanov na Asadovu leteckú základňu správnym rozhodnutím. Je o motívoch, ktoré Trumpa viedli k tomuto činu a k spôsobu jeho vykonania.
Nikto nepochybuje, že pre civilistov v Sýrii, uviaznutých vo svojom vlastnom štáte s niekoľkými bojujúcimi stranami, ktoré neváhajú použiť na svojich ľudí chemické zbrane (pozn. ak by ich rebeli mali, myslíte, že by ich nepoužili?), je akcia Donalda Trumpa vítaným signálom, že nie sú úplne vydaní napospas osudu.
Ľuďmi na celom svete otriasli zábery rodičov s mŕtvymi či polomŕtvymi deťmi na rukách potom, čo na nich (údajne) Asad zaútočil nervovým plynom. Všetci sme si pomysleli, niekto už musí niečo urobiť. A niekto niečo urobil.
Keď Trump povedal, že ho k činu pohli práve tieto zábery, niet sa veľmi čo čudovať. Pri pohľade na utrpenie detí v Sýrii sa nám zastavuje dych. Ale...
