K eď pred takmer devätnástimi rokmi zamával zo štúdia Slovenskej televízie Vladimír Mečiar po tom, ako zaspieval „S pánom Bohom idem od vás“, mohlo sa zdať, že čas politického ovplyvňovania verejnoprávnych médií na Slovensku sa definitívne skončil.
Ďalšie roky ukázali, že to nebolo úplne tak.
Aj keď k tradícii relácií formátu Ako ďalej, pán premiér sme sa odvtedy nevrátili, niektorí politici, napríklad premiér Fico, by priestor a prístup, ktorý mal Mečiar, tiež privítal. Ba čo viac, posledný vývoj ukazuje, že si taký prístup priam vynucuje.
Vzťah politickej moci a médií nikdy nebol a nebude v demokracii ústretový. Keby to tak bolo, médiá by sa spreneverili svojmu hlavnému poslaniu: kontrolovať štátnu moc a jej negatívne prejavy.
O to dôležitejšie je si uvedomiť, že dnešné snahy premiéra Roberta Fica a predsedu parlamentu Andreja Danka o ovládnutie RTVS sú rizikom nielen pre slobodu médií, ale pre celú spoločnosť.
Dankov imidž
Verejnoprávne médiá čelia vo vzťahu k politikom a verejnosti dvom základným výzvam. Prvou z nich je odolať politickým tlakom a zachovať určitú mieru kritickej nezávislosti, ktorá prekáža Ficovi aj Dankovi. Na druhej strane si musí zachovať svoju dôveryhodnosť v očiach verejnosti, k čomu práve politické tlaky neprispievajú.
