Nejeden slovenský divák je oprávnene deprimovaný z predstavy, že by náš mediálny trh museli opustiť nielen televízia Prima a TV Nova, ale aj verejnoprávna Česká televízia.
V tomto prípade je ťažké si predstaviť, že by ČT ponúkla akúsi právne vyhovujúcu náhradu, ako sa to deje v prípade komerčných staníc.
Samozrejme, dajú sa chápať legislatívne argumenty – teda, že ak sa na Slovensku šíria programy s licenčnými právami iba pre Českú republiku, ide o porušovanie autorských práv. Na druhej strane sa problém určite dá riešiť – nie iba obchádzať ako dosiaľ.
Pretože, ak chce dnes niekto cielene sledovať programy Českej televízie, len sotva ho ako alternatíva nadchne TV Joj, ktorá na vypnutie českých staníc tlačí najviac. Pri všetkej úcte k tvorcom úspešných programov (1890, Sedmička) predstavuje Jojka komerčnú televíziu. A jej programová štruktúra tomu zodpovedá.
Oproti tomu Českú televíziu môže slovenský divák sledovať ako vzorový model verejnoprávneho média, ktoré v minulosti odolalo politickým tlakom (štrajk proti šéfke Bobošíkovej koncom roka 2001). A ktoré vyhovuje všetkým vekovým aj sociálnym skupinám: počnúc profesionálnym spravodajstvom cez publicistiku, pôvodnú i zahraničnú filmovú a televíznu tvorbu (vrátane nevyčerpateľného archívu televíznej zábavy) až po kvalitné dokumenty.
Plus pripomeňme stanicu ČT art venovanú kultúre – „s každovečernými“ aktuálnymi správami z kultúrneho diania, čo je slovenských pomeroch takmer nepredstaviteľné.
Na pozadí obľúbenosti ČT na Slovensku však možno vidieť v plnej nahote našu nevábnu mediálnu realitu. Nejde totiž len o výsledok jednoduchého faktu, že v ČT divák dodnes nájde kúsok niekdajšej „československej televízie“.
Česká televízia – tam, kde sa dala sledovať – bola v kurze napríklad aj v 90. rokoch, v čase, keď sa STV bez ujmy na duševnom zdraví nedala pozerať, pretože jej vládol premiér Mečiar, riaditeľ Kapusta a zábava v štýle „fašírky“. STV bola v tom čase názorným svedectvom toho, ako vyzerá kvalita znásilneného zmanipulovaného média.
Súčasná Slovenská televízia alebo RTVS, ak chceme, má síce k ideálu ČT ešte vždy ďaleko, no postúpila na tejto ceste o pekných pár krokov. No a práve v tejto sľubnej chvíli prichádzajú zasa pokušenia raz Danka a potom zasa Fica vrátiť ju do fašírkových čias. Okovať ju politickými objednávkami a vyhnať spred obrazoviek jej priaznivcov.
Politický tlak by nepochybne sformoval takú televíziu, ktorá by – v prípade, ak by ju politici svojou nekompetentnosťou vypli – nikomu nechýbala.
