Nikoho vari neprekvapí správa, že Slováci sú dlhodobo náchylní prijímať proruskú, resp. protizápadnú propagandu.
Postoje sympatizujúce s Východom majú rôzne korene, medzi ktorými je hlavne nostalgia za (fiktívnymi, ale nežne spomínanými) starými dobrými časmi komunizmu, dobou, keď mal nejakú prácu, rovnako nudné dovolenky a chladnička bola plná, hoci aj nekvalitných potravín.
Veď to bol vlastne ruský tovar, ten komunizmus, a hoci nie každému prospel (a dokonca niektorých režim nespravodlivo prenasledoval), nebolo to na Slovensku prvý raz, keď relatívne spokojné masy vedeli odvrátiť zrak od utrpenia svojich krajanov (pozn. druhá svetová vojna, Židia, Rómovia...).

Určitý základ pre rusofilstvo poskytne aj schopnosť uveriť neuveriteľným veciam, buď v správach (či „správach“ od Sputniku International) alebo v histórii, biológii, v politike. Dzurindove dvojnásobné platy, Mečiarovo „neuniesol som“, Ficovo „Gorila je kauza pravice“...
Táto flexibilita voči faktom umožňuje veriť, že Američania išli do Iraku pre ropu alebo že bombardovanie Srbska bol neospravedlniteľný zločin. Alebo že postaviť širokorozchodnú trať na Ukrajinu je dobrá myšlienka.