V rôznych mutáciách útočí otázka, že odkiaľ vzal autor istotu, že civilistov v Šajchúne splynoval Bašár Asad.
A či nie je výsmech kritickej žurnalistiky, ktorú tak stavia do kontrastu s alternatívnymi médiami, ukazovať bez dôkazu na vinníka, keď v oblastí Idlibu nemá SME (ani New York Times) spravodajcu. A len otrocky preberá americkú verziu...
No. O istotách sa nebavme (na tie sú Smer a Fico). Aspoň 98-percentnú pravdepodobnosť – čo je vrchovate dosť, inak by sa nedalo písať o ničom – si zaslúži premisa, že Trump mal spravodajsko-satelitné informácie, ktoré museli byť dôkazné.
Museli byť aj preto, lebo po irackej skúsenosti – ktorú má hlboko uloženú v hlave on aj štáb poradcov – by sa taká Merkelová a Hollande nikdy neponáhľali s vyjadrením podpory, keby poznatky ich vlastných služieb neboli v stopercentnej zhode.
Ak do obrazu zasunieme Izrael, ktorý zo Sýrie vie aj to, kedy ide Asad na toaletu, tak je prakticky mimo reality, že by sa všetky západné služby mýlili.
Vzdialené realite tiež je, že ten Trump, ktorý sa voči intervencionizmu vymedzoval až obsesívne, by urobil otočku ešte aj bez „casus belli“.
