Autor je teológ a spisovateľ
A potom, keď ho ukrižovali, sa stalo čo? Myslíš, ako čo sa stalo s ním? Však nechali ho tam visieť, aby ho všetci videli, príbuzní plakali, aj niektorí jeho kamaráti plakali a potom ho zobrali z kríža a niekam ho zaniesli.
No a potom sa hovorilo, ale to som iba počul od babičky, že ho dali do veľkého hrobu, nebolo to veľmi obvyklé, ale bola to taká jaskyňa, podobná parenici v Sklených, ale bez horúcej vody no a nejako sa to celé vymklo z rúk, lebo si mysleli, že je mŕtvy, alebo bol mŕtvy, no jednoducho, niekam odišli, tí, čo pri ňom plakali, a keď sa vrátili, tak tam nebol, ale neviem presne, lebo som vtedy nežil a nepamätám si to, ale rozšírilo sa to medzi ľuďmi a všetci to berú ako normálnu vec.
Dáš týpka do hrobu, doráňaného, dehydratovaného a on zmizne a ešte sa aj niekde ukáže, akoby to bola normálna vec, vstať z hrobu a polopriesvitný sa prechádzať po cestách v nejakom „inom tele“ ako vravia, ale vážne, neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo tváriť sa, že vstať z mŕtvych je najobyčajnejšia vec na svete, no neviem, nezdá sa mi to, nie že by som tomu neveril alebo nechcel veriť, ale nerozumiem tomu a ani tomu, prečo to bolo nevyhnutné a prečo sa toľko ľudí tvári, že však jasné, že po smrti vstaneme z mŕtvych a budeme na oblakoch jesť hrozno a karhať vnúčatá ako Perinbaba, alebo trekovať v medúzovitom tele medzi živými.
Mŕtvi za stolom
No mne by trochu aj lepilo, lebo dnes ide Walking Dead a neviem, ako môže vyzerať mŕtvy tak dobre ako on, lebo ani faraóni tak dobre nevyzerali, skôr si ho predstavujem ako toho druhého týpka, ktorého oživil, inak tiež čudná historka, lebo tam bol aj smrad smrti, smrť si zavesí do každého hrobu svoj stromček s vôňou smrti, niekedy ju cítiš aj medzi ľuďmi, ako keby mal už niekto z nich umrieť, telo už nevstrebáva život a neprodukuje život, ale pripravuje sa na postupné odpájanie obvodov.
