Autor je občiansky aktivista a publicista
Práve uverejnený Index zraniteľnosti krajín V4 ukazuje, že kým Slovensko je z pohľadu ruského podvracania po Maďarsku „len“ druhá najzraniteľnejšia krajina spomedzi krajín V4, z pohľadu názorov a postojov slovenskej verejnosti je Slovensko „jednotkou“.
Slováci a Slovensky spomedzi Stredoeurópanov najviac veria mýtu o „slovanskej vzájomnosti“ a úmerne tomu vykazujú v regióne najmenšiu podporu NATO a najvyššiu úroveň protiamerických nálad.
Globsec: Slovenská verejnosť je zraniteľná ruským vplyvom Čítajte Katyň: všeslovanská vzájomnosť
Iste: Slovensko v roku 1939 v súčinnosti s Hitlerom neprepadli Rusi – tí prepadli a okupovali polovicu Poľska a Slováci neboli obete, ale agresor útoku na slovanské a katolícke Poľsko. Nemáme svoju Katyň ani srbských četnikov vraždiacich Chorvátov, ani koncentračný tábor Jasenovac, v ktorom pre zmenu Chorváti masovo a sadisticky vraždili slovanských Srbov. Nemáme ani Rusmi okupovaný Krym, ani Rusmi rozpútanú a financovanú vojnu na Donbase.
“Ani Kollár, ani Štúr nikdy v Rusku neboli – v čom sa podobajú na drvivú väčšinu aj dnešných „ruských veriacich“. Obaja vyštudovali v Nemecku a inak z územia rakúskeho cisárstva nevytiahli nohu.
„
Bez poznania histórie Poliakov, Ukrajincov, Chorvátov či Srbov sa rozprávkam o slovanskej vzájomnosti darí dobre. Tých pár tisíc Slovákov odvlečených do gulagu je dávno zabudnutých.
Prieskumy, ktorým tlieskajú aj v Izvestija
Ale i tak: zhruba polovica Slovákov a Sloveniek by si ešte mohlo pamätať ruskú okupáciu našej vlasti. Zdá sa však, že mnohí si nepamätajú. Iste, žijeme v časoch epidémie alzheimera, ale v hre je tu ešte viac.
Ako je možné, že príslušníci okupovanej a Rusmi a komunistami zdevastovanej krajiny dnes „žerú“ ruskú propagandu a nechajú sa ňou tak manipulovať, že v marci 2017 ruský denník Izvestija radostne zvestoval svojim veriacim, že „vystúpenie z EÚ tak či onak podporujú tri strany slovenského parlamentu: „Kotleba – ĽSNS“, „Sme rodina“ a „Sloboda a solidarita“. Spolu majú v zákonodarnom orgáne krajiny 43 zo 150 miest“?
Traktát Izvestijí je určený predovšetkým domácim, ktorých sa snaží udržať v radostnom očakávaní, že sa nenávidená a závidená Európska únia už-už zosype a z jej popola vstane ako bájny Fénix nemenej bájna zašlá sláva zamindrákovaného Ruska. Ale to, že si Rusi ako najpravdepodobnejšieho kandidáta na vystúpenie z EÚ a, samozrejme, z ešte nenávidenejšieho NATO vytypovali práve Slovensko, to nie je náhoda.
Slováci a Slovenky skutočne majú voči Rusku a Rusom na jednej a voči Západu a USA na druhej strane ten najbizarnejší postoj.
Prieskum Bertlesmannovej nadácie zo začiatku roku 2017 medzi mladými 15 až 24-ročnými ľuďmi v šiestich streoeurópskych krajinách (v Česku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku a Slovensku) napríklad ukazuje, že 30 percent z opýtaných slovenských mládežníkov považuje členstvo v EÚ za zlú vec (druhí v poradí znechutených sú Česi s 26 percentami) a 22 percent považuje za najlepšie z EÚ odísť (druhí „odchádzači“ sú s 18 percentami tiež Česi).
„Slovexitové trio“ dobových slovenských politikov Kotleba – Sulík – Kollár si určite za úspešnú prácu medzi slovenskou mládežou zaslúži uznanie Kremľa, ale všetky zásluhy si menovaní pripísať nemôžu, ani keby veľmi chceli.
Korene slovenskej "rusonaivity" sú oveľa hlbšie a siahajú do generácií, ktoré o dnešných bardoch Kremľa ani nesnívali.
Sulík sa zastal Únie, nahnevali ho ruské noviny Čítajte To tam dubisko
Všetky generácie Slovákov a Sloveniek, vrátane nás, za posledných skoro sto rokov, bez ohľadu na režim, v ktorom vyrastali a žili, prešli systematickou proruskou indoktrináciou.
Počas ruskej okupácie bola intenzívnejšia, za prvej republiky a po roku 1989 menej intenzívna, ale na Slovensku prakticky niet človeka, do ktorého by v škole učiteľky vytrvalo nehustili Kollárovu Slávy dcéru a proruské ilúzie, ku ktorým sa na sklonku života dopracovala národná ikona Ľudovít Štúr.
