Vladimír Mečiar bol nedotknuteľný. Povedal, že má ruky na pulze národa a tak nepotrebuje tajných, lebo cíti všetky záchvevy.
Ale Lexu si predsa len vybral, aby tajných viedol. A tí uniesli prezidentovho syna. On ich vo svojej nedotknuteľnosti omilostil. Aj seba.

Ani na otázky, ako zaplatil za svoju Elektru, neodpovedal. Novinárovi, ktorý sa neprestal pýtať, chcel jednu vraziť. Jeho mýtus nedotknuteľnosti sa prvýkrát prelomil, keď k nemu pred 17 rokmi vrazili kukláči. Bez pozvania. Nepýtali sa na Elektru alebo divokú privatizáciu. Nepozreli sa, či nemá na prstoch krv Remiáša.
Mečiar stále sedí vo svojej Elektre, bez trestu, obecenstva a rešpektu. A bez ochrany amnestií.
Dnes ho nahradili iní. So zdedeným pocitom, že sú nedotknuteľní. Nemusia odpovedať na otázky a ani sa odsťahovať z domov, kde by nemali bývať.
Ak by ich viedla spravodlivosť.