Je ľahké pozerať sa na Turecko zhora. Ako na dôkaz, že v moslimskej krajine demokracia naozaj nemôže fungovať a Turci jednoducho do Európy nepatria.
Posledné dianie možno taký dojem vyvoláva, no občas sa treba spýtať aj na vlastný podiel. A napríklad na to, ako by hlasovali Slováci, ak by sa ocitli v podobnej situácii.
Turecko naozaj do Európy nepatrí, ale nie preto, že by nechcelo. Už pred takmer sto rokmi zahodilo svoju orientálnu minulosť a pokúšalo sa zmeniť na sekulárnu spoločnosť, akú Atatürk videl v Európe.
Vo veľkej miere sa mu to podarilo, aj za cenu niekoľkých prevratov a potláčania niektorých náboženských práv.
A čo na to Európa? Začala prístupové rokovania do Únie, dokonca s ním aj začala obchodovať, lebo je to výhodné, no tam sa to skončilo. Európski politici roky neboli ochotní Turecku sľúbiť ani len to, že ak by splnilo všetky podmienky (právny štát, ľudské práva, otvorená ekonomika, demokratické inštitúcie...), mohlo by sa stať členom.

Narážal na nesúhlas
Pokúšal sa o to aj Erdogan, vyzýval Európu na väčšiu otvorenosť a narážal na nesúhlas. Tak to vzdal a začal sa od Európy vzďaľovať. Samozrejme, nie je to dobré riešenie, nepomôže to nikomu, ani Turecku, ani Európe, no naozaj na tom my ako Západ nenesieme ani kúsok viny?
Teraz môžeme na Turecko ukazovať a hovoriť, že islam do Únie nepatrí. Nepatrí, lebo sme ho pre predsudky niektorých populistických politikov medzi seba neprijali. Vytlačili na okraj.