Autor je redaktorom MF Dnes
Európska únia sa už dlho zaoberá len sama sebou a zabúda na to, že veľká časť Európy, teda takmer celý Balkán, sa stále nestal jej súčasťou a že je to do značnej miery práve nádej na vstup do Európskej únie v dohľadnom horizonte, čo drží tamojšie tlejúce konflikty na uzde.
Do tej miery, že ak táto nádej zmizne a tlak Európskej únie na udržiavanie súčasného mierového usporiadanie poľaví, môže dôjsť k opakovaniu post-juhoslovanských vojen z deväťdesiatych rokov.
„Nevyzývajte ďalšie krajiny k odchodu z Európskej únie, pretože ak sa Európska únia rozpadne, tak na západe Balkánu vypukne vojna,“ citovali pred časom Financial Times slová predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera, ktorý tým chcel varovať amerického prezidenta Donalda Trumpa pred nadšením, ktoré nová hlava USA dala najavo po oznámení brexitu.
„Keby sme ich nechali byť, Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Macedónsko, Albánsko, všetky tieto krajiny, budeme tu mať opäť novú vojnu,“ dodal k varovaniu Juncker.
Prvé je NATO
Lenže aj keď sa Európska únia nebude ďalej rozpadávať, je veľkou otázkou, či pri súčasnom postoji k akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu udrží Balkán na uzde.
A to aj keby Donald Trump zmenil názor na Úniu podobne razantne, ako to v posledných dňoch urobil v postoji ku konfliktu v Sýrii.
“„Nerozširovanie“ berie mnohým ľuďom v týchto štátoch nádej, že by tam mohlo byť lepšie, že by aj západný Balkán zažil podobný úspešný príbeh, ako stredná Európa a Pobaltie.
„
Pretože v prípade Balkánu to nie sú Trumpove Spojené štáty, ale práve Únia, ktorá nezmyselne prešľapuje na mieste a nie je ochotná do budúcnosti západného Balkánu investovať ani toľko prostriedkov a energie, aby bol aspoň vidieť nejaký hmatateľný pokrok.
Nečakane to nie je Európska únia, ktorá by sa na Balkáne poznačenom brutálnou občianskou vojnou, rozširovala ako prvá, ale je to Severoatlantická aliancia, ktorá prijíma nové balkánske štáty z oboch strán frontu vojen deväťdesiatych rokov.
To, že sa v Aliancii zídu ako spojenecké štáty Albánsko, Chorvátsko a teraz Čierna Hora, by ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi vyzeralo úplne nereálne.
Spomienka na bombardovanie
Pre kľúčovú krajinu regiónu, teda zmenšené Srbsko, je však pri spomienke na bombardovanie krajiny lietadlami Severoatlantickej aliancie na prelome tisícročí, niečo také ešte stále nepredstaviteľné.
A to napriek tomu, že srbskí politici aj Srbi ako národ prešli odvtedy veľkú časť cesty a dnes do značnej miery chápu, že neprijateľné metódy, ktoré v postjuhoslovanských vojnách zvolili, ich doviedli na scestie.
To však na druhej strane neznamená, že by v Srboch, do istej miery oprávnený pocit určitej krivdy zo strany Západu a hlavne Severoatlantickej aliancie nezostal.
