Parlament opäť nezvolil členov osobitných výborov na kontrolu spravodajských služieb. SIS a Vojenské spravodajstvo teda aj naďalej nepodliehajú ani len formálnej kontrole. Najmä šéf SIS Ivan Lexa totiž nechce, aby vznikol takýto parlamentný výbor - i keď obsadený väčšinou poslancov jeho hnutia. Vládna väčšina jeho vôľu dobrovoľne prijíma ako jednotnú politickú líniu. Mnohí vládni poslanci si totiž ešte neuvedomili, že nekontrolované tajné služby nie sú iba nástrojom boja súčasnej vládnej garnitúry s politickými oponentmi. Skôr alebo neskôr sa ich pôsobenie obráti aj proti nim.
Vládna koalícia nie je ochotná hlasovať za kandidátov opozície do kontrolných výborov s odôvodnením, že sú neprijateľní a že niektorí z nich udržiavali a udržiavajú styky s cudzími rozviedkami. Koalícia diktuje, koho opozícia (ne)má kandidovať do výborov. Správa sa ako víťaz dobyvačnej vojny, ktorý rozhoduje nielen o menovaní miestodržiteľov, ale aj o tom, ktorí jedinci z porobeného národa môžu pracovať v štátnom aparáte. Argument o stykoch opozičníkov s cudzími rozviedkami je falošný, ba dokonca farizejský. Predseda hnutia dodnes nevysvetlil svoje styky s generálom KGB Voskobojnikovom, a predsa zastáva jednu z najvyšších funkcií v štáte...
