Autor je literárny kritik a pedagóg
V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli úvahy o budúcnosti ľudstva predchnuté optimizmom a vierou v spoločnosť a jej schopnosť sa zlepšovať.
Keď si dnes čítame v dobových publikáciách, že „do roku 2000 sa dôvera v pokrok stane axiómou“ a „ prírodné prostredie sa takmer úplne nahradí umelým prostredím syntetických výrobkov“, že obyvatelia aglomerácií budú mať k dispozícii „lietajúce taniere a opasky na individuálne lietanie,“ nestačíme sa čudovať.
Realita slovenských miest je dnes, sedemnásť rokov po termíne, stále nemysliteľná bez panelových sídlisk. Nie je pre ňu charakteristická automatizovaná preprava, ale asfaltové chodníky, ktoré roky nik neopravil.
Verejnej doprave dominujú staré vlakové súpravy a autobusy. Automobily sú síce nové, no ovzdušie zamorujú technológiou z konca devätnásteho storočia.
