Autor je absolventom Bezpečnostných a strategických štúdií na Masarykovej univerzite v Brne
Nedávny vývoj v Sýrii ukazuje, že aj napriek formálne blízkym vzťahom je putinovské Rusko pre Turecko len veľmi nespoľahlivým a pre Recepa Tayyipa Erdoğana potenciálne nebezpečným spojencom, ako naznačili udalosti spred referenda.
“Rusko nielenže vyšachovalo Turkov v Sýrii, ale dokonca sa spojilo s oboma entitami, ktoré Turci považujú za existenčnú hrozbu – Asadom a Kurdmi.
„
Zblíženie oboch krajín po zostrelení ruského bojového lietadla tureckými stíhačkami koncom roka 2015 bolo pre Putina a Erdoğana predovšetkým pragmatickým krokom v čase, keď mali obe krajiny problematické vzťahy s EÚ a ich ekonomiky sa vzájomne potrebovali. Okrem Erdoğanovho osobného ospravedlnenia pomohlo vzájomné vzťahy utužiť pravdepodobne tiež varovanie ruskej tajnej služby pred chystaným prevratom v Turecku.
Po posledných udalostiach v Sýrii je však zrejmé, že Rusko je pre Turecko značne nevypočítateľným spojencom, ktorý neváha presadzovať vlastné záujmy na úkor svojho partnera.
Asad a Kurdi
Názory na vývoj v Sýrii sa od začiatku rozchádzali – Rusko podporilo Asadov režim a Turci opozíciu. Postupne sa však podarilo dosiahnuť akúsi vzájomnú dohodu. Tá umožnila Turecku vybudovať si na severe Sýrie ochranné pásmo na úkor územia ovládaného Islamským štátom (IS) aj za leteckej podpory Ruska.
K zhoršeniu situácie došlo nedávno, keď sa Turci po dobytí Al-Bábu od IS otočili smerom na východ proti oblasti Manbiju kontrolovanej Kurdmi. Prekvapivo zasiahlo práve Rusko, ktoré urýchlene sprostredkovalo dohodu, v rámci ktorej odovzdali Kurdi časť územia Asadovi, aby tak vytvorili nárazníkovú zónu medzi svojimi a tureckými jednotkami.