Nie je ničím prekvapujúcim, že práve študenti sú tými, kto sa rozhodol vyjsť do ulíc a dať najavo svoj nesúhlas s tým, kam sa Slovensko uberá. Aj v minulosti to boli práve oni, kto sa dokázal rýchlo a účinne mobilizovať, a mali aj dostatok energie a nadšenia, aby dokázali krajinu pohnúť dopredu.
Čo môže dnešný Veľký protikorupčný pochod urobiť výnimočným, je kultivovanosť a vyspelosť, s akou k celej akcii pristupujú. Vymedzili sa voči politickej angažovanosti a odmietajú aj násilie a extrémistov, ktorí radi na takýchto akciách parazitujú.
Minúta po minúte: Bratislavou budú pochodovať študenti proti korupcii Čítajte Tým dodali legitimitu protestu proti korupcii, ktorá dlhodobo hnevá väčšinu obyvateľov tejto krajiny.
Je ťažké dopredu odhadovať dosah akcie alebo jej prípadné pokračovanie. Aj prvý protest Gorila v sebe niesol pozitívne idey a až neskôr sa zvrhol v obskúrne stretnutia ľudí pohybujúcich sa na rôznych okrajoch politického spektra.
Ale na rozdiel od Gorily študenti dnes jasne zadefinovali svoje požiadavky, ktoré sú oprávnené a väčšina z nich prakticky okamžite vykonateľná, keďže ich naplnenie už dávno sľúbili mnohí politici (za všetko hovoria Ficove tri minúty, do ktorých sľúbil odvolať každého skorumpovaného ministra).
A študenti vlastne žiadajú úplne normálne veci - vyšetrenie káuz Bašternák a Gorila; odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara; odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a zrušenie Mečiarových amnestií.
O premiérovi Robertovi Ficovi sa vždy hovorilo, že jediná vec, ktorej sa naozaj vo vzťahu k občanom tejto krajiny obáva, je ulica. Tentoraz sa však požiadavky týkajú jeho kľúčových ľudí, ktorých sa vždy zastával.
Študentský pochod, ktorý dnes podporujú virtuálne desaťtisíce ľudí a podvečer ukáže, koľko príde fyzicky, ho však už nesmie nechať ľahostajným k názorom ľudí. Pretože, ak nedokáže vypočuť požiadavky demokraticky zmýšľajúcej časti spoločnosti, otvára priestor extrémistom a fašistom.
Jednoducho už nestačia frázy o boji s korupciou, kozmetické stretnutia s mimovládkami a nechávať si za legislatívu potľapkávať ramená v zahraničí.
Ak však študenti aj o pár rokov budú musieť upozorňovať na tie isté problémy - Kaliňáka, Gašpara či Kováčika, tak sa potvrdí, že politici tejto krajiny sú nepoučiteľní a nie sú ochotní pre ňu pracovať. V mladých tak deformujú obraz demokracie a ohrozujú aj ich budúcnosť.
