Určite by nikomu nenapadlo vychovávať svoje deti v presvedčení, že život je nespravodlivý a treba to brať ako fakt. A predsa to my, dospelí, robíme. Tým, že sme prijali pokrivené pravidlá hry, tolerujeme ich, dokonca aj volíme. Tým, že sme sa nechali zatlačiť do pasivity a rezignácie.
Protestným pochodom proti korupcii v Bratislave dala mladá generácia najavo, že v takejto spoločnosti nechce žiť.
Nejde pritom o žiadnu politiku, ako sa snažili podsúvať kritici tohto podujatia – umiernenejší (Dušan Jarjabek napríklad tvrdí, že sa za akciou skrývajú opoziční politici, pravda, síce sa od nej dištancovali, ale len „akože“), aj oponenti nepoznajúci akúkoľvek mieru (Marian Kotleba pochod rovno označil za špinavú hru nasadených agentov).
Na podujatí sa nezúčastnili politici. Iba študenti, alebo ľudia, ktorí sa ocitli priamo zoči-voči brutálnej mocenskej presile, či už v sofistikovanejšej podobe (Zuzana Hlávková), alebo v tej najbrutálnejšej, mafiánskej (Anna Remiášová).
Na proteste nik neriešil otázku, kto má vládnuť, ale AKO má vládnuť. A ak by Fico s Kaliňákom vládli tak, že by prípady korupcie boli efektívne odhaľované a trestané, istotne by na námestí dav neskandoval ich mená ako politikov zrelých na odchod z funkcie.
