Upršaný utorok oživil spomienky na revolučný november.
Bez politikov, bez vychytených PR manažérov a bez lovu na voličské hlasy.
Boli to študenti, ktorí po dlhom čase naplnili námestie. Nerozosievali nenávisť ani strach.
Ich odkaz bol v podstate jednoduchý a zrozumiteľný: majú plné zuby korupcie. Tá ich oberá o budúcnosť, ktorú si kedysi na námestiach ich rodičia sľúbili.
Ukázali, že spoločnosť nie je taká bezmocná, ako niektorí politici dúfajú.
Nie je ani apatická a nie je bez hlasu. A ten hlas je natoľko prenikavý, že ho Fico a Kaliňák už nemožu ignorovať.
Ani použiť svoju obvyklú frázu, že na námestí kričali protislovenské a protivládne živly.
Ak to napriek jasnému odkazu urobia, vyšlú signál mladým ľuďom, že na ich názore nezáleží. A záujmy „našich ľudí“ sú dôležitejšie ako budúcnosť tejto krajiny.
