Logika náhleho rozhodnutia britskej premiérky Theresy Mayovej usporiadať predčasné voľby 8. júna je jednoduchá a neotrasiteľná.
Ak si nezaistí silnejší mandát na rokovanie o britskom odchode z EÚ – čo je najdôležitejšia úloha zahraničnej politiky tejto krajiny za celú generáciu – bude vydaná na milosť a nemilosť zástancov tvrdej línie a špekulantov v rámci vlastnej strany.
Ak však vyhrá júnové hlasovanie vo veľkom štýle, bude mať väčší priestor na kompromis (a aj nesúhlas) s Úniou v snahe nájsť dobré riešenie pre obe strany v rozumnom časovom rámci. A čo je zásadné, nebude sa musieť báť volieb o tri roky – teda vo chvíli, keď Spojené kráľovstvo bude odchádzať z Európy.
Samozrejme, nijako neprekáža, že Mayovej Konzervatívna strana má náskok 21 percent pred opozičnými labouristami – najväčší rozdiel za tridsať rokov.
Momentálne nemá – v porovnaní s Mayovou – otrasný vodca Labouristickej strany Jeremy Corbyn väčšinovú podporu ani u vlastných voličov (iba 38 percent z nich podporuje Corbyna, v porovnaní s 33 percentami nerozhodnutých a 29 percentami pre Mayovú).
Takže vypísaním predčasných volieb Mayová namyslene spojila to, čo je zdravé pre krajinu, s tým, čo je politicky výhodné pre ňu (a, prirodzene, čo je iritujúce pre Corbyna).
No hlasovanie bude predovšetkým konečným verdiktom o vláde Mayovej a o jej brexitovej stratégii. Napokon utíši tvrdenia, že verejnosť bola pred minuloročným referendom zavádzaná, a teda nevedela, za čo vlastne hlasuje.
