Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a jeden zo zakladajúcich členov Slovenského ochranárskeho snemu
Už pätnásť rokov má Slovensko kvalitný dokument, ktorý nám hovorí ako spravovať túto krajinu dlhodobo udržateľným spôsobom. Jeho ciele sú záväzné pre vládu, jednotlivé rezorty, politikov i pre celú spoločnosť (preto má v názve: národný, čiže celonárodný, celospoločenský, a nielen vlády či štátny).
Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR (NSTUR) schválila vláda a následne i parlament veľkou väčšinou hlasov v apríli 2002.
Smutné je, že tento oficiálny dokument rýchlo upadol do zabudnutia a nik ani nekontroluje jeho dodržiavanie.
Ak by dôvodom tejto skutočnosti bolo, že ide o akýsi nepodarok, alebo formálne splnenú „úlohu pre úlohu“, asi by nám nemuselo byť ľúto. Ale v tomto prípade to tak nie je. Národná stratégia TUR odišla do zabudnutia skôr preto, lebo bolo pre niekoho nepohodlné ju plniť. A v takom prípade je výhodnejšie sa tváriť, že nič podobné jednoducho nejestvuje.
Desiatky, stovky odborníkov
Pripomeňme si aspoň v skratke históriu vzniku tohto dosiaľ najkomplexnejšieho strategického rozvojového dokumentu u nás.
Stratégia vznikla v nadväznosti na závery a odporúčania Summitu Zeme, ktorý sa konal desať rokov predtým v Riu de Janeire. Jej schválenie bolo zároveň aj splnenou úlohou z uznesenia vlády ešte z roku 1998 o uplatňovaní najznámejšieho dokumentu z Ria, Agendy 21. Slovensko sa stalo prvou krajinou regiónu V-4, ktorá podobnú národnú stratégiu prijala.
Dokument vytváralo množstvo odborníkov a je unikátny nielen svojím obsahom a šírkou svojho záberu, ale aj spôsobom, akým vznikol.
“Osud Národnej stratégie TUR ako aj príslušnej Rady vlády je príkladom premárnenej príležitosti Slovenska stať sa regionálnym lídrom aj v nejakej inej oblasti, ako je korupcia, úmrtnosť na rakovinu či výroba automobilov v prepočte na obyvateľa.
„
Riešiteľský kolektív sa tvoril cestou „zdola – nahor“. Nomináciami zo strany zainteresovaných subjektov od SAV, univerzít a výskumných ústavov cez verejnú správu a podnikateľov až po odbory, mimovládne a stavovské organizácie vznikla najskôr databáza viac ako dvesto expertov.
Z tejto množiny sa zrodil 45-členný tím a v jeho rámci skupina hlavných riešiteľov za jednotlivé oblasti (environmentálnu, sociálno-humánnu, kultúrno-historickú, ekonomickú, inštitucionálnu a prierezovú či syntetickú).
Na analytickej časti stratégie s rozsahom približne 1800 strán sa autorsky podieľalo viac ako sto autorov a autoriek a desiatky ďalších v pozícii konzultantov a konzultantiek. Do práce na príprave stratégie boli zapojené všetky rezorty. Ich zástupcovia tvorili rozhodujúcu časť 29-člennej Riadiacej komisie projektu, ktorá zasadala každý polrok.
Parlament, okrem samotnej národnej stratégie, schválil aj uznesenie, ktoré zaväzuje vládu požadovať pri schvaľovaní ďalších relevantných strategických dokumentov niečo ako doložku zlučiteľnosti s Národnou stratégiou TUR, resp. s princípmi a cieľmi, ktoré obsahuje.
Ignorácia a rezignácia
Druhá časť uznesenia ukladala vláde predkladať do NR SR každoročne v termíne do 31. marca odpočet plnenia úloh, ktoré vláde a jednotlivým rezortom z Národnej stratégie TUR vyplývajú. A tu sa začína problém.
