PÍŠE LUBOŠ PALATA

Francúzsko varuje, že sa Únia musí zmeniť. Zmeniť sa musíme aj my

Východná Európa sa musí naučiť nadraďovať záujmy EÚ nad tie vlastné. A možno aj začať Západu vracať pomoc, ktorú sme v minulých dvoch desaťročiach dostali.

Le Penová a Macron(Zdroj: TASR/AP)

Autor je redaktorom MF DNES

Málokto si na to už spomenie. Písal sa rok 2005 a posledný májový víkend francúzski voliči svojim hlasovaním zmenili budúcnosť Európy. Nie k lepšiemu, ale k horšiemu.

Únia, ktorá sa prijatím Európskej ústavy chystala urobiť ďalší veľký krok k zjednoteniu, sa zrazu zastavila a otriasla.

Francúzsko, spolu s Nemeckom považované za motor Európskej únie, totiž Európsku ústavu v referende odmietlo.
Päťdesiatpäť percent voličov hlasovalo proti Európskej ústave z mnohých rôznych dôvodov, jedným z hlavných bol po všetkých stránkach zlý a slabý prezident Jacques Chirac, ktorý sa v roku 2002 hlavou štátu stal len preto, že do druhého kola proti nemu postúpil šéf extrémne pravicového Národného Frontu Jean-Marie Le Pen.

Ďalšími dôvodmi bolo hospodárske prešľapovanie Francúzska, vysoká nezamestnanosť, nespokojnosť veľkej časti Francúzov s eurom a tiež rozšírenie Únie na Východ, teda aj k nám.

História sa opakuje?

Po Francúzsku sa potom pripojilo Holandsko a bol koniec. Európska ústava, pri tvorbe ktorej mimochodom hral kľúčovú úlohu bývalý francúzsky prezident, šéf prípravného Európskeho konventu Valéry Giscard d'Estaing, možno nebola dokonalá, ale dávala Únii dôstojnosť, víziu a rozmer skutočného rodiaceho sa štátu.

Z Európskej únie začínajú mať mnohí Francúzi pocit, že nebola rozšírená preto, aby aj ľudia v našej časti Európy boli rovnako bohatí, ako tí na Západe (čo by sa síce ťažko, ale predsa len dalo prijať), ale preto, aby Západ, teda oni, schudobnel na úroveň Východu.

Únia mala mať prezidenta, hymnu, vlajku... Lisabonská zmluva síce mnohé z toho premenovala a aspoň čiastočne zachránila, ale veľkosť a dôstojnosť bola stratená. Možno navždy.

Po dvanástich rokoch akoby sa v špirále histórie opakovala. Po slabom prezidentovi Françoisovi Hollandovi – takom slabom, že si podobne ako Chirac už ani netrúfol znovu kandidovať – prichádza voľba hlavy štátu, v ktorej má klan Le Penovcov znovu zastúpenie v Marine Le Penovej.

Jej postup do druhého kola sa zdá byť akoby vopred daný. Čo, naopak, nie je isté vôbec, je jej porážka v druhom kole. Pretože tam spolu s ňou môže postúpiť aj v podstate stále komunista, kandidát extrémnej ľavice Jean Luc Mélenchon.

Stačí ísť ďalej?

Ak by po nedeli nastala táto konštelácia, bola by to podobná, alebo zrejme ešte väčšia havária Európskej únie, ako tá s Európskou ústavou pred dvanástimi rokmi.

Obaja nechcú euro, majú problém s našou časťou Únie, obaja chcú referendum o vystúpení z Európskej únie. Jediné, v čom sa líšia, je to, že Le Penová je viac islamofóbna a Mélenchon viac protinemecký.

Sú samozrejme aj lepšie varianty druhého kola, podľa prieskumov by v ňom súperom Le Penovej mohol byť mladý, sebavedomý a budúcnosť Francúzska v Európskej únii vidiaci reformista Emmanuel Macron.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 662
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 892
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 210
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 155
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 755
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 537
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 752
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 367
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 998
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 753

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám v spoločensko-etických otázkach a že má odpor k liberalizmu ako takému.

PÍŠE MICHAL KŠIŇAN

Aký je vlastne odkaz francúzskych prezidentských volieb?

Ak pred desiatimi či pätnástimi rokmi boli Haider či Le Pen výnimkami, dnes sú už pravidlom.

PÍŠE TOMÁŠ NOCIAR

To nie, že mladí sú hlúpi, ale vy ste nudní

Krajná pravica sa v dôsledku svojej kontroverznosti stala novou kontrakultúrou a že “neonacizmus je pravdepodobne dnešným punkom“.

KNIHA TÝŽDŇA

Rádioaktívna psychoanalýza Svetlany Alexejevičovej

A paradajkám sa v ten nešťastný rok darilo lepšie ako inokedy...


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop