Autor je redaktorom MF DNES
Málokto si na to už spomenie. Písal sa rok 2005 a posledný májový víkend francúzski voliči svojim hlasovaním zmenili budúcnosť Európy. Nie k lepšiemu, ale k horšiemu.
Únia, ktorá sa prijatím Európskej ústavy chystala urobiť ďalší veľký krok k zjednoteniu, sa zrazu zastavila a otriasla.
Francúzsko, spolu s Nemeckom považované za motor Európskej únie, totiž Európsku ústavu v referende odmietlo.
Päťdesiatpäť percent voličov hlasovalo proti Európskej ústave z mnohých rôznych dôvodov, jedným z hlavných bol po všetkých stránkach zlý a slabý prezident Jacques Chirac, ktorý sa v roku 2002 hlavou štátu stal len preto, že do druhého kola proti nemu postúpil šéf extrémne pravicového Národného Frontu Jean-Marie Le Pen.
Ďalšími dôvodmi bolo hospodárske prešľapovanie Francúzska, vysoká nezamestnanosť, nespokojnosť veľkej časti Francúzov s eurom a tiež rozšírenie Únie na Východ, teda aj k nám.
História sa opakuje?
Po Francúzsku sa potom pripojilo Holandsko a bol koniec. Európska ústava, pri tvorbe ktorej mimochodom hral kľúčovú úlohu bývalý francúzsky prezident, šéf prípravného Európskeho konventu Valéry Giscard d'Estaing, možno nebola dokonalá, ale dávala Únii dôstojnosť, víziu a rozmer skutočného rodiaceho sa štátu.
“Z Európskej únie začínajú mať mnohí Francúzi pocit, že nebola rozšírená preto, aby aj ľudia v našej časti Európy boli rovnako bohatí, ako tí na Západe (čo by sa síce ťažko, ale predsa len dalo prijať), ale preto, aby Západ, teda oni, schudobnel na úroveň Východu.
„
Únia mala mať prezidenta, hymnu, vlajku... Lisabonská zmluva síce mnohé z toho premenovala a aspoň čiastočne zachránila, ale veľkosť a dôstojnosť bola stratená. Možno navždy.
Po dvanástich rokoch akoby sa v špirále histórie opakovala. Po slabom prezidentovi Françoisovi Hollandovi – takom slabom, že si podobne ako Chirac už ani netrúfol znovu kandidovať – prichádza voľba hlavy štátu, v ktorej má klan Le Penovcov znovu zastúpenie v Marine Le Penovej.
Jej postup do druhého kola sa zdá byť akoby vopred daný. Čo, naopak, nie je isté vôbec, je jej porážka v druhom kole. Pretože tam spolu s ňou môže postúpiť aj v podstate stále komunista, kandidát extrémnej ľavice Jean Luc Mélenchon.
Stačí ísť ďalej?
Ak by po nedeli nastala táto konštelácia, bola by to podobná, alebo zrejme ešte väčšia havária Európskej únie, ako tá s Európskou ústavou pred dvanástimi rokmi.
Obaja nechcú euro, majú problém s našou časťou Únie, obaja chcú referendum o vystúpení z Európskej únie. Jediné, v čom sa líšia, je to, že Le Penová je viac islamofóbna a Mélenchon viac protinemecký.
Sú samozrejme aj lepšie varianty druhého kola, podľa prieskumov by v ňom súperom Le Penovej mohol byť mladý, sebavedomý a budúcnosť Francúzska v Európskej únii vidiaci reformista Emmanuel Macron.
