SME
Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby. Ešte vždy je šanca, že v nich získajú podporu aj slušní kandidáti.

Obháji Zeman svoj mandát? (Zdroj: FOTO - SITA/AP)

České prezidentské voľby a voľby do Poslaneckej snemovne českého parlamentu síce nie sú pre osud Európy a liberálnej demokracie také dôležité ako napríklad tie francúzske alebo nemecké, ale aj v malom laboratóriu môžu vzniknúť inšpiratívne výsledky.

Nádej na slušné vládnutie v Prahe neumiera, možno v poslednom čase rastie.

Bolo by v logike brexitu, Donalda Trumpa a nástupu populistov, keby októbrové „snemovné“ voľby vyhrala ANO Andreja Babiša a v tých prezidentských v januári 2018 obhájil mandát Miloš Zeman.

Preferencie Babišovho zoskupenia sa dlhodobo pohybujú okolo 30 percent (druhá sociálna demokracia je pod 20) a minister financií, majiteľ holdingu Agrofert a vplyvných médií sa vezie na víťaznej vlne proti tradičným politikom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Miloš Zeman svojím štýlom zo štvrtej cenovej skupiny rozdeľuje spoločnosť a obhajuje záujmy predovšetkým svojich známych, no aj tak má šance na znovuzvolenie veľmi dobré.

Zeman (ne)útočí

Nedávno oznámil prezidentskú kandidatúru bývalý šéf Akadémie vied Českej republiky Jiří Drahoš a o pár hodín potom na neho zaútočil Zemanov hovorca Jiří Ovčáček: „Najhoršia je totálna PR prázdnota bez akýchkoľvek myšlienok. Absolútne prázdny život bez konkrétneho zakotvenia. Česká republika potrebuje prezidenta, ktorý sa zastane občanov ako napríklad v situácii migračnej krízy. Nie prikyvovača, ktorý prednesie prázdny prejav.“

Pritom Miloš Zeman pri oznamovaní vlastnej kandidatúry sľúbil, že nebude útočiť na žiadneho z protikandidátov... Útok to bol rýchlejší a razantnejší ako v prípade druhého vážnejšieho kandidáta, textára Michala Horáčka. Na Hrade usúdili, že od Drahoša hrozí Zemanovi väčšie nebezpečenstvo.

V Česku budú mať šancu slušní kandidáti ako Drahoš, Horáček, koalícia ľudovcov a starostov a ďalší iba v prípade, že privedú k voľbám občanov, ktorých zaujímajú reálne riešenia problémov, ktorí oceňujú nadhľad, pravdu a slobodu. A ktorí napríklad Slovákom závidia Andreja Kisku.

Prieskum agentúry Median pre Český rozhlas pred niekoľko dňami ukázal, že Zemana by dnes volilo 37 percent ľudí, Michala Horáčka 20 a Jiřího Drahoša 17 percent. Za potenciálne dobrého prezidenta však považuje Zemana 39 percent ľudí, Drahoša 38 a Horáčka 32.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Naopak, veľmi zle by úrad zastával Zeman podľa 36 percent opýtaných, Horáček podľa 32 a Drahoš len podľa 17 percent.

Bývalý šéf akadémie, zatiaľ najmenej známy z troch menovaných, má dobré vyhliadky stať sa hlavným vyzývateľom dnešného prezidenta.

Mimochodom, Zemanovi by podľa spomínaného prieskumu dalo hlas len 70 percent jeho voličov z roku 2013. V druhom kole vtedy dostal viac ako dva milióny 700-tisíc hlasov, takže ho opustilo viac ako 800-tisíc bývalých podporovateľov.

(Na porovnanie: Robert Fico dostal v druhom kole prezidentských volieb 2014 takmer 900-tisíc hlasov a víťaz Andrej Kiska 1 307 000.)

Ani Babiš to nemá isté

Doterajší preferenčný víťaz Andrej Babiš by si, samozrejme, prial, aby sa voľby konali už zajtra. Lenže jeho spojenec prezident Zeman ich stanovil na najneskorší možný termín – 20. a 21. októbra.

To je čas výhodný pre Zemana samotného. Čím menší bude odstup medzi snemovými a prezidentskými voľbami, tým lepšie pre súčasného prezidenta, ktorý bude hrať dôležitú úlohu pri zostavovaní vlády, bude stále v médiách, čo preňho bude ten najlepší finiš v kampani...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Termín volieb vyzerá ako banalita, ale nie je. Rozprávať by o tom mohol napríklad Robert Fico, ktorý v predvolebnom čase za päť mesiacov na prelome rokov 2015 a 2016 stratil desať percent podporovateľov.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Výsledok referenda s mizivou účasťou, ktoré sa navyše konali pod hlavňami samopalov. Na snímke zľava Moskvou dosadený šéf okupačnej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo, proruský dosadený líder Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij, ruský prezident Vladimir Putin (uprostred), líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin a vodca samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik mávajú počas slávnostného podpisu zmlúv o pripojení štyroch regiónov Ukrajiny k Rusku.

USA by mohli Ukrajine dodať zbrane, ktorými dokáže udrieť hlboko na území Ruska. Podľa analytika to však neurobia.


2 h
Predseda vlády Eduard Heger počas tlačovej konferencie k európskemu riešeniu energetickej krízy.

Výrobcovia dostanú za megawatthodinu elektriny maximálne 180 eur.


4 h
Zuzana Kepplová

Plán A sa dohaduje dnes v Bruseli.


5 h

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 19 h

Neprehliadnite tiež

Elegantný spôsob, ako sa zbaviť problémistov aj záťaže.


3 h
Zuzana Kepplová

Plán A sa dohaduje dnes v Bruseli.


4 h
Najviac plynu z Ruska prúdi do Európy cez Nord Stream 1, ten je ale od konca augusta mimo prevádzky.

Kým na Ukrajine hynú pod guľkami, nám stačí teplý sveter.


Martin Hojsík 5 h
Slovenskí novinári na jednej z demonštrácií za Kuciaka a Kušnírovú.

Útoky na novinárov sa už skončili vraždou.


Vyhlásenie šéfredaktorov 6 h
SkryťZatvoriť reklamu